Príbeh osvietenia, Biela Magia
Bol raz jeden žiak a ten sa spýtal svojho majstra:
„Čo ma oddeľuje od pravdy?" A majster povedal: „Nie si sám, čo je oddelený od Pravdy. Je veľa takých. Poviem ti dvanásť malých príbehov, ktoré sa ti budú zdať ako veľmi jednoduché. Musíš ich ale prejsť mnohokrát, a i keď si už budeš myslieť, že si ich pochopil, neprestávaj ich prechádzať. Rob to tak dlho, až nimi prestúpiš, tak dlho, až sa z malých príbehov stanú veľké a z tých veľkých zase malé.
Prvý príbeh:
Bola raz jedna kvapka vody v mori, ktorá tvrdila, že more nikdy neexistovalo. A rovnako je to i s mnohými ľuďmi. Stoja v strede Boha a hovoria, že Boh nikdy neexistoval.
Druhý príbeh:
„Chcem svoju slobodu," dožadovala sa jedna kvapka v mori a more ju vo svojej milosrdnosti vyzdvihlo na svoj povrch. „Chcem svoju slobodu," dožadovala sa zasa kvapka. A slnko bolo plné milosti a vyzdvihlo ju do oblakov. „Chcem svoju slobodu," dožadovala sa stále kvapka. A oblaky boli dobrotivé – spustili ju zase dole. A tak bola opäť v mori.
Tretí príbeh:
Intelektuálna kvapka vody je intelektuálna kvapka vody, ale nie more.
Štvrtý príbeh:
„Všetky tieto kvapky vody za nič nestoja," povedala kvapka vody v mori..
Piaty príbeh:
„Nepochybne, jednu vec som už poznala. Som určite o niečo dôležitejšia než more," povedala kvapka v mori.
Šiesty príbeh:
„Asi sa nikdy nestretnem s morom," povzdychla si kvapka v mori.
Siedmy príbeh:
„Ale, čo ma je po tomto mori," povedala kvapka v mori.
Ôsmy príbeh:
Jedna kvapka vody bojovala so svojím osudom. I keď bola uprostred mora, nechcela o mori nič vedieť.
Deviaty príbeh:
Jedna kvapka v mori zvoláva ostatné kvapky, aby mohli urobiť povstanie proti moru.
Desiaty príbeh:
„Z titulu mojej moci," povedala kvapka druhej kvapke uprostred mora, „z titulu mojej moci si od tohto dňa vylúčená z mora."
Jedenásty príbeh:
„Si v mojej láske," povedalo more kvapke vody. Ale kvapka vody more nepočula, pretože bola naplnená láskou k inej kvapke.
Dvanásty príbeh:
„Keby sa mi podarilo...," uvažovala kvapka vody, „aby každá kvapka v mori bola v mojej láske, stala by som sa celým morom." A tak začala zhŕňať jednu kvapku za druhou do svojej lásky. Bola tam však jedna kvapka, ktorá jej raz veľmi ublížila. Spôsobila jej najväčšie utrpenie v živote. A tak jej napriek celej svojej láske nedokázala odpustiť. Len preto, že nezahrnula jednu jedinú kvapku do svojej lásky, len jedna jediná jej chýbala – nestalo sa z nej more."
Žiak prišiel znovu za svojím majstrom:
„Povedz mi, majster, bola raz niekedy aspoň jedna jediná kvapka vody, ktorá sa stala morom?"
A majster mu povedal posledný príbeh:
„Bola raz jedna kvapka vody, ktorá hľadala ticho mora a jeho hĺbku. Jej želanie bolo nesmierne veľké a táto kvapka bola plná odpustenia. Preto k nej more takto prehovorilo:
„Ty si ja a ja som ty." Otvorilo náruč a prijalo kvapku. A to, čo patrilo moru, patrilo od tej chvíle aj kvapke. Stala sa tichom mora, stala sa diaľkou mora a jej hĺbka bola požehnaním pre tento svet."
Vedz, môj žiak, more je plné odpustenia pre tých, ktorí ho milujú a prijme do seba tých, ktorí si to naozaj želajú."
„A čo keď je taká kvapka vody veľmi špinavá, čo potom?" spýtal sa žiak.
Vtedy sa majster z celého srdca rozosmial a povedal: „Žiadna kvapka nemôže byť taká špinavá, aby ju more nedokázalo očistiť."