Veštenie

Častokrát sa nás ľudia pýtajú, či je možné zmeniť svoj osud. Niečo také ako osud človeka ale neexistuje. Ak by tomu tak bolo, tak by sme nemali slobodnú vôľu. Zvieratá nemajú slobodnú vôľu. Rozhodujú sa v rámci určitých pudov. A tým pádom, čo toto zviera urobí alebo neurobí je možné vypočítať presne dopredu. Každý človek má v sebe ego (to zvieracie, živočíšne) a má v sebe dušu (to božské). Čím viac sa človek stotožňuje so svojou dušou, čím viac koná podľa lásky, tým menej je vypočítateľný systém. Tým je aj jeho karma a budúcnosť lepšia. Otázkou je, či tou cestou pôjde. Táto cesta nemusí byť vždy na prvý pohľad výhodná. Keď je človek ľudskejší a duchovnejší, tak to neznamená, že bude aj automaticky bohatší. Ale určite bude úspešnejší vo svojom vnútri. Pretože ľubovoľne bohatý človek, ktorý si na bohatstve zakladá ako na zdroji svojho šťastia, bude sklamaný. Všetci vo svojej podstate hľadáme šťastie a naplnenie. Ale toto šťastie a naplnenie nemôžeme nájsť v materiálnom svete. To ešte neznamená, že nemáme nič materiálne chcieť. Len si od toho nesmieme sľubovať niečo, čo nám to neprinesie. Ak niekto chce ísť vskutku mimo svojho vypočítaného osudu, tak musí v prvom rade ovládať svoje myšlienky. Človek má svoj osud vo svojich rukách do tej miery, do akej dokáže ovládať svoje emócie a myšlienky. To ešte neznamená, že tomu človeku sa nikdy nič zlé nemôže stať. Napríklad Ježiš Kristus bol tiež ukrižovaný. Žil však šťastný a naplnený život v jednote s Bohom.

Takže, ak sa niekto pýta, môžem sa vyhnúť svojmu osudu, čo tým myslí? Môžem sa vyhnúť nejakému nešťastiu? Niektorým veciam sa dá vyhnúť a niektorým zase nie. Vždy sa však dá zmeniť to, ako na to nešťastie alebo výzvu osudu zareagujeme. To je možné meniť a od toho sa potom odvíja aj osud toho človeka. V zmysle toho, či to toho človeka zlomí alebo posilní, či sa z toho niečo naučil alebo nie.

Keď sa budeme neustále pýtať: „Prečo, prečo, prečo", niekto niečo povedal-nepovedal, urobil-neurobil, pomyslel si-nepomyslel si, tak vždy prídeme k dvom zdrojom. Prvým zdrojom je láska (inšpirácia), ktorý vychádza z toho, že sa stotožňujeme so svojou dušou. Druhým zdrojom je strach (nepokoj), ktorý vychádza z toho, že sa stotožňujeme s našim telom. Ale my nie sme týmto telom a týmito myšlienkami. Sú to len naše nástroje. Keď ale kôň, na ktorom máme cválať, nám sedí na chrbte, tak je nám ťažko. Ak je niekomu ťažko, tak to znamená, že jeho nástroj mu sedí na chrbte, namiesto toho, aby on na ňom cválal.

Pýtate sa teda, čo môžem urobiť, aby som sa vyhol svojmu osudu? Pracuj na sebe! Pracuj na kultivácii svojich myšlienok, pocitov a činov!