Deti sú vo svojej prirodzenosti magickými bytôstkami. Povedzte dieťaťu: “Teraz budeme robiť niečo magické!” …a väčšina z nich bude okamžite pripravená začať :-). S deťmi sa komunikuje oveľa jednoduchšie a prirodzenejšie cez príbeh, alebo rozprávku s nadprirodzenými bytosťami. Pre deti sú tieto veci také skutočné, ako je pre nás naša práca, obchodné stretnutia, nakupovanie, dovolenky a denné programy.
Liečivá sila snov a obrazov je veľmi dobre známa. Ale podľa môjho názoru majú príbehy a obrazy na deti oveľa väčší vplyv, ako na dospelých. Deti nemajú postranné úmysly, dôverčivosť je ich prirodzenosť. Ich nadšenie pre rozprávky a nadprirodzené bytosti je silné a čisté. Azda práve toto pomáha neviditeľným liečivým silám ľahšie preniknúť do vnútra dieťaťa, ako do vnútra dospelého človeka, ktorý je už iný a väčšinu času sa riadi logikou a rozumom.
Deti intuitívne vedia, čo môžu a majú so svojimi príbehmi a snami urobiť. Môj deň sa spravidla začína rozprávaním mojej dcéry o jej snoch. Je to prvá vec, o ktorej hovorí, keď sa zobudí. Raz mi moja 8 ročná dcéra povedala:
© Daghan-Malenky GmbH / Foto istockphoto.com / RichVintage
„Vieš mami, niekedy sa jednoducho zobudím uprostred môjho sna. A to sa mi vôbec nepáči. Myslím si, že všetky príbehy by mali mať svoj koniec. Preto potom znovu zatvorím oči a snívam svoj sen ďalej.” …a na to som sa jej opýtala: “Fajn, a ako snívaš potom ďalej? Predstavuješ si svoj vlastný koniec, alebo príde niečo iné?“ Ona prikývla a vysvetlila mi to: „V mojich snoch si snívam rada vlastné pokračovanie. Napríklad, naposledy sa mi snívalo o zajacovi, ktorý utekal po poli a ja som ho chcela chytiť. Vtedy som sa zobudila. Hneď potom som opäť zatvorila svoje oči a snívala som ďalej… Utekali sme do lesa. Ale zrazu sa pred nami objavila priepasť. …bolo to prekvapivé a neočakávané…“
Deti majú úžasnú schopnosť nadchnúť sa pre hry a mágiu. Je pre mňa fascinujúce ich pozorovať, pretože oni sa nesústreďujú na výsledok, ale ide im o samotný dej. Napríklad, strávia celé hodiny s vyrábaním nejakej magickej veci, napríklad čarovnej paličky. Vo chvíli, keď ju dokončia a urobia s ňou svoje čáry-máry, na ktoré ju potrebovali, hra sa končí. Ihneď na všetko zabudnú a je im jedno, či sa nejaký výsledok dostaví alebo nie!
Existuje veľmi veľa spôsobov, ako používať sny, vízie, obrazy a mágiu k tomu, aby sme pomohli dieťaťu. Aby sme ho povzbudili, a zbavili ho niečoho strašidelného alebo nepríjemného. Rada vám predostriem niekoľko príkladov z môjho vlastného života, ktoré môžete dobre využiť aj pre seba.
Moja dcéra mala svojho času veľmi nepríjemný sen. Bola vskutku veľmi vystrašená a trvalo dosť dlho, kým bola schopná o tom hovoriť. Vo sne sa odohralo nasledovné: Spomínala... “Bola tam tmavá miestnosť. Čierno-čierna tma. Cítila som, že tam niečo je. Všimla som si dve oči, ono ma to pozorovalo... A potom som rozoznala hlavu nejakého tvora. Bolo to ako obrovská hlava krokodíla! Potom som sa zľakla a zobudila som sa!”
A už nechcela viac zaspať. Bála sa toho, že sa jej bude znovu snívať o tom krokodílovi. Tak som jej navrhla, že vstúpim spolu s ňou do tohto sna a pomôžem jej postaviť sa tomuto zvieraťu zoči voči. Opatrne súhlasila. A tu je, čo sme spolu prežili:
Ja: “Zatvor oči a skús znovu snívať ten sen. Opäť si predstav tú miestnosť... Čo vidíš?”
Moja dcéra: “Je tu tma. Nevidím nič.”
Ja: “Je niečo v tej miestnosti?”
Moja dcéra: “Áno!”
Ja: “Je tam ten krokodíl? Vidíš ho?”
Moja dcéra: “Áno, je tu. Vidím ho.”
Ja: “Čo robí?”
Moja dcéra: “Pozoruje ma.”
Ja: “Opýtaj sa ho, čo chce, a prečo je tam s tebou?”
Moja dcéra: “Hovorí, že ma chce nastrašiť.”
Ja: “Tak mu povedz, aby odišiel z tej miestnosti a nikdy viac sa nevrátil... Čo ti odpovedal?”
Moja dcéra: “Povedal, že nie.”
Ja: “Dobre. Teraz si predstav, že máš v ruke meč. Nie je to obyčajný meč. Je to veľmi špeciálny svetelný meč! Vyzerá presne tak, ako ten v Hviezdnych vojnách. Z jeho vnútra vychádza silné svetlo... Máš ho v ruke?”
Moja dcéra: “Áno!”
Ja: "A ako sa teraz cítiš?”
Moja dcéra: “Cítim sa oveľa lepšie!”
Ja: “Dobre. Teraz, povedz krokodílovi, aby opustil túto miestnosť, a už nikdy viac sa nevrátil. A keď nie, tak s ním budeš bojovať a poraníš ho! Ok?”
Moja dcéra: ...Váha... "Dobre, skúsim to…”
Ja: “Čo robí krokodíl práve teraz?”
Moja dcéra: “Je preč!!!” …usmieva sa…
Ja: "Si odvážna! Som na teba hrdá a šťastná, pretože ti už nikdy viac nebude môcť ublížiť!”
Tento sen sa nám teda podarilo vyriešiť. Uvažovala som, že by to možno nebol zlý nápad urobiť si z takýchto strašidelných bytostí v snoch spojencov. Myslím si, že sa nikdy presne nedozvieme, čo alebo kto je táto energia. Hoci niečo vyzerá hrôzostrašne, a naháňa nám to strach, nemusí to zákonite znamenať, že to chce našim deťom ublížiť. V pvom rade sa snažme zistiť, čo to je a odkiaľ to prichádza, a pokúsme sa dohodnúť! Je možné aj to, že nebezpečný tvor vo sne je váš skrytý spojenec! Ak to nezaberie a komunikácia zlyhá, použime aj svoju vlastnú silu.
V čase keď mala moja dcéra 5 rokov, sme mali autonehodu. Nikto sa nezranil, ale naše auto bolo poškodené natoľko, že sme museli kúpiť nové. Moja dcéra bola prekvapujúco statočná. Plakala iba jednu minútu, a potom sa upokojila!
Ale asi po týždni-dvoch začala mať nočné mory. Myslím si, že autonehoda otvorila niečo v jej vnútri. Neprichádzalo to vtedy, keď bola hore - pri vedomí, ale počas spánku. Niečo sa potrebovalo uvoľniť - manifestovať...
Mávala nočnú moru, a vtedy nás nespoznávala. Nevedela, kto sme, kričala a kopala nohami. Snažili sme sa ju zobudiť, ale tak to bolo ešte horšie! Skúšali sme sa s ňou rozprávať, pýtali sa jej, čo sa deje, ale ona nevedela a bola veľmi zmätená. Boli sme z toho frustrovaní, vystrašení a nevedeli sme, čo máme robiť! Ona si tie sny nepamätala, ani žiadne obrazy z tých snov, proste nič! Iba pocity veľkej úzkosti a strachu! Toto sa opakovalo niekoľko týždňov. Síce nie každú noc, ale nemohli sme si byť istí, či táto noc bude v poriadku, alebo nie.
Raz som o tomto probléme povedala priateľovi, ktorý sa zaoberá mágiou. Spýtal sa ma, prečo s ňou neskúsime urobiť nejaký rituál, ktorý by jej pomohol zbaviť sa tohto problému! Tak sme skúsili, a ono to zabralo!!!
Myslím a cítim to tak, že nie je dôležité len niečo urobiť a nasledovať naslepo nejaké inštrukcie. Dôležité je aktívne sa zapojiť do rituálu, a celý proces brať s vážnosťou - seriózne. Veriť. Prispôsobiť rituál potrebám dieťaťa, a ísť aj v súlade s vierou v hodnoty dospelých, ktorí rituál s dieťaťom vykonávajú.
Nuž a koniec dobrý – všetko dobré! A tak tomu aj bolo! Nočné mory prestali a už nikdy viac sa nevrátili.
Moja dcéra ma raz zobudila a povedala mi, že má mokré pyžamo. Bola veľmi vystrašená a frustrovaná, pretože sa jej to už 4 roky nestávalo, a aj preto, že už chodila do školy. Myslela som si, že sa jej to stalo možno preto, lebo bola prechladnutá.
Keď som ju na ďalší večer ukladala spať, povedala mi, že sa cíti neistá a má obavy z toho, že sa to prihodí znovu. Čo potom? Nevedela som presne, čo mám v tej chvíli povedať, čo odo mňa očakáva. Chcela som byť pre ňu oporou, aby našla stratenú istotu. Nebolo by dobré stratiť dôveru v seba samú, mohlo by sa to zopakovať.
Povedala som jej: “Pohodlne si ľahni, tento problém vyriešime veľmi jednoduchým spôsobom. Teraz si veľmi silno predstavuj, že je ráno, pyžamo máš suché a ty si veľmi šťastná. Spíš dobre a hlboko. Máš tento obraz pred očami?”
Moja dcéra povedala: “Áno”.
Povedala som: “Tento obraz si teraz nesieš v sebe a berieš si ho so sebou. Niekoho budeme hľadať. Predstav si, že stojíš pred nejakou veľkou budovou. Choď dovnútra… Vidíš tam veľa schodov, dverí a chodieb. To je tvoj mozog a za každými dverami je kancelária, v ktorej je niekto, kto je zodpovedný za niektorú časť tvojho tela. Teraz skús nájsť dvere do kancelárie, ktorá je zodpovedná za tvoj spánok a močový mechúr. Našla si ich?"
Moja dcéra na to: “Áno!”
Ja: “Ok, tak teraz zaklop a choď dovnútra. Osobe, ktorú tam nájdeš, daj svoj obraz a spýtaj sa jej, či by mohla dávať lepší pozor na tvoj problém. Urobila si to?”
Moja dcéra povedala: “Áno.”
Ja: “Tak teraz otvor svoje oči a porozprávaj mi, čo si cítila a zažila.”
Moja dcéra mi porozprávala, že tam boli jedny veľmi pekné dvere s kvetmi, za dverami bola krásna záhrada a v nej bola víla. Mojej dcére sa to skutočne veľmi páčilo a celá jej sebadôvera bola naspäť.
A problém bol vyriešený, ráno bola suchá a šťastná. Presne tak, ako sme si to večer predtým povedali.
"Návšteva" tejto budovy mozgu bola taká úspešná, že sme ju začali používať aj pri iných problémoch. Napríklad na dcérino štikútanie (zašla do budovy a svoju správu odovzdala jednému milému pánovi Ucholakovi, ktorého poprosila, aby zastavil štikútanie alebo bolesti brucha).
Už som vedela, že vedomie pracuje s obrazmi, víziami a pocitmi.
Vedomie sa nevie logicky spojiť s našimi slovami alebo mysľou. Takže, keď s ním chceme komunikovať, nájdime nejaký obraz, ktorý zodpovedá skutočnosti, ktorú chceme dosiahnuť. Mozog je ako budova s obrovským množstvom miestností, t. j. každá miestnosť v našom mozgu má jedinečnú, špeciálnu funkciu. Keď sme presvedčení o tom, že dieťa dokáže nájsť to správne miesto, tak dieťa ho aj naozaj nájde. Keď však pochybujete, či to bude fungovať, tak to fungovať nebude. Preto ani vedci nevedia všetko...
Moje deti milujú rozprávky. Raz som dostala jeden nápad: "Prečo by som im mala stále rozprávať iba také príbehy, ktoré už niekto napísal? Bolo by predsa skvelé, keby sme si spoločne vymysleli svoj vlastný príbeh!" A tak sme to skúsili. A moje deti to milujú!
Vyskúšali sme mnoho vecí. Často sme cestovali do magického čarovného lesa plného magických bytostí. Skúšali sme cestovať cez portály, z jedného miesta na druhé. Premieňali sme sa na zvieratá a naučili sme sa lietať! Možno sa pýtate, či hranie sa na veci, ktoré s reálnym životom nemajú nič spoločné, nemôže byť nebezpečné... Ja si to nemyslím!
Deti sa učia, aby dokázali žiť v tomto svete. Študujú, nadobúdajú nové schopnosti a učia sa, ako dávať na seba pozor a žiť svoj vlastný život. Ale zároveň musia zostať verné svojej duši, "samým sebe". Potrebujú miesto, kde môžu načerpať energiu a nabrať nové sily! A na to im potom slúži ich "imaginárny" svet.
Raz sme si urobili výlet do "tajuplného údolia kvetov". Bol tam jeden starý múdry muž, liečiteľ. Moja dcéra bola vtedy chorá, bolelo ju hrdlo. Spýtali sme sa tohto starého múdreho muža, či by jej nemohol dať nejaký liek proti bolesti hrdla. Keď sme dokončili túto cestu, moja dcéra mi povedala: "Vieš mami, liek starého múdreho muža chutí ako med s cesnakom." Bola som veľmi prekvapená! Výsledkom tejto skúsenosti bolo to, že som jej dala med s cesnakom... Takže, čo?! Bolo to "skutočné"? My sami rozhodujeme o tom, čo pre nás je alebo nie je reálne!
Keď pracujete s malými deťmi (do 5 rokov), je potrebné zvoliť iný prístup. Oni sú ešte stále veľmi silno spojené so svojím vnútorným svetom, a nedokážu úplne pochopiť význam našich slov, ktoré im hovoríme. Nezameriavajú celú svoju pozornosť len na nás. Učia sa na základe priamych skúseností a zážitkov. Pre nich je to “ako” niečo poviete, dôležitejšie, ako to “čo” poviete!!!
Ak chcete ako rodičia pomôcť malému dieťaťu, mali by ste v prvom rade popremýšľať o tom, čo robíte a čo hovoríte. V druhom rade je potrebné pracovať predovšetkým na sebe samom! Keď ste v harmónii, pokojní a šťastní, je aj vaše malé dieťa pokojné a šťastné. Ale ak máte problém, tak aj vaše deti sú neisté a zmätené, a nesprávajú sa “dobre”.
Moja malá dcéra (3 ročná) bola chorá. Bola nervózna a plakala. Bola sobota večer "najlepší čas" na chorobu, vtedy je všetko zatvorené. Povedala mi, že cíti bolesť v uchu. Vedela som, ako veľmi môže niečo takéto bolieť. Ležala na mne a hľadala pomoc a útechu. Rozhodla som sa, že jej pomôžem "svojským" spôsobom.
Ja: “Vieš zlatko, že existujú anjeli, ktorí ti môžu pomôcť vyliečiť tvoje uško?”
Moja dcérka: “Naozaj?”
Ja: “Áno. Teraz privoláme jedného prekrásneho modrého anjela, a poprosíme ho, aby ti pomohol. Chcela by si ho vidieť?”
Moja dcérka (veľmi prekvapene sa na mňa pozrela): “Áno!”
Ja: “Nemôžeme ho vidieť normálnymi očami, ale môžeme ho vidieť vo svojom vnútri. Zatvor svoje oči a ľahni si na mňa.”
Teraz som povedala anjelovi: “Prosím ťa, milý modrý anjel, príď k nám. Môj / Moja ... (meno dieťaťa) je chorý/á a potrebuje tvoju pomoc, aby sa mu / jej zahojilo uško.”
Ja: “Vidím ho prichádzať. Vyzerá ako prekrásne modré svetlo. Teraz je v tvojom ušku. Vieš, on je veľmi, veľmi maličký... Vidíš ho? Cítiš ho vo svojom ušku?”
A začala som si v uchu mojej dcéry predstavovať veľmi silné a žiarivé modré svetlo.
Moja dcérka: “Áno, vidím ho!”
Ja: “To je dobre. To znamená, že je teraz tu, aby ti vyliečil uško.”
Chvíľku to ešte potrvá…
Ja: “Ako sa teraz cítiš? Je to lepšie?”
Moja dcérka: “Áno, už nemám viac žiadne bolesti…”
Mnohí rodičia sa pýtajú, ako najlepšie vychovávať svoje deti. Neexistujú žiadne univerzálne pravidlá, ako by sme mali niečo robiť. Snažme sa konať tak, aby sme svojím konaním dodávali deťom silu, sebavedomie a posilňovali ich samostatnosť. Buďme si vedomí toho, že nerobíme všetko dokonale, každý deň robíme veľa chýb. Netreba sa kvôli tomu trápiť! To, čo je naozaj dôležité, sú dlhodobé úmysly. Vo vzťahu k deťom nemusíme byť vždy len dokonalí a stále sa obávať, že urobíme nejakú chybu!!!
Chalíl Džibrán: O deťoch
Vaše deti nie sú vašimi deťmi.
Sú synmi a dcérami túžby Života, po sebe samom.
Prechádzajú cez vás, ale nevychádzajú z vás,
a aj keď sú s vami, nepatria vám.
Môžete im dať svoju lásku, ale nedáte im svoje myšlienky,
lebo ony majú svoje vlastné myšlienky.
Môžete vlastniť ich telá, ale nie ich duše,
lebo ich duše sídlia v dome zajtrajšku,
do ktorého nemôžete vstúpiť, dokonca ani vo svojich snoch.
Môžete sa snažiť byť ako ony,
ale zistíte, že ich tým neprivediete k tomu, aby vás milovali.
Lebo život nekráča späť, ani sa nezaoberá včerajškom.
Vy ste luky, z ktorých sú vaše deti
ako živé šípy vysielané dopredu.
Lukostrelec vidí terč na ceste do nekonečna
a napína vás z celej sily,
takže Jeho šípy vyletia dopredu svižne a ďaleko.
Nech je toto napínanie v rukách lukostrelca
všetkým pre radosť;
lebo aj keď miluje šíp, ktorý letí,
tiež miluje aj luk, ktorý je stále na mieste.
Téma rodičovstva je veľmi špecifická a v istom ohľade chúlostivá. Prečo? Nuž k rodičovstvu sa zodpovedne vyjadriť môžu iba ľudia, ktorí reálne rodičmi sú. Majú svoje deti a zažili si s nimi „svoje“. Inak sú všetky úvahy o rodičovstve iba čistou teóriou, a s praxou života každodenného nie sú spojené. V zmysle prežívania a hodnotenia role rodiča sú názory ľudí, ktorí nemajú deti úplne mimo.
*Dôležitá poznámka: Všetko tuto je napísané o nám narodenom dieťati. Veľmi podobne sa však osudová hra vyvíja aj pri osvojenom – adopotovanom – dieťati. Takže, ak ste z tejto kategórie, môžete sa pokojne priradiť k pravým rodičom. Tiež k vám dieťa prišlo vlastnou anabázou a skúša vás rovnako ako naše vlastné. Možno je to ešte komplikovanejšie ako s tým pokrvným.
Takže poďme sa zamerať na tému bližšie:
Dieťa, ktoré sa nám narodí, je našou spriaznenou dušou, ktorá sa rozhodla vteliť prostredníctvom nás do tejto hmotnej reality. Na získanie vlastných skúsenost a osobný rozvoj. Pritom si vzala za úlohu byť našim skvelým učiteľom. Preto je zakaždým obtiažne skladať životné skúšky, lebo nám ich dáva zdanlivo tvorček v našom područí, kus nás samotných. A nesieme si v sebe istotu, že je to naša krv a kúsoček z nás samých.
A ak sa na to pozrieme z uhlu hlbokej filozofie, všetci predsa hovoria, že so sebou narábať môžem a dá sa to. Nuž tak prečo to nerobiť, a stávame sa AUTORITAMI. Úsmevné :-). Niečo prežité dáva podmienky tomu, čo bude žiť a tvoriť ďalej?!
Naozaj je to tak, ako píše Khalil Gibran vo svojej knižke Prorok:
„Vaše deti nie sú vašimi deťmi. Sú synmi a dcérami túžby Života po sebe samom. Prechádzajú cez vás, ale nevychádzajú z vás, hoci sú s vami, predsa vám nepatria.“
Veľmi dôležitou súčasťou každej ľudskej bytosti je vnútorné dieťa. Všimnite si, že ONO vlastne nikdy nemizne z nášho života. Je tam stále, hravé, nedočkavé, spontánne, milujúce život a radosť. Aj ľuďom na sklonku života je možné nájsť v očiach záblesk – iskru toho dieťaťa, a ešte paradoxnejšie je tu aj chuť a vôľa urobiť niečo „bláznivé“. A to je práve prejav toho neustále utláčaného a vychovávaného vnútorného dieťaťa.
Určite si každý z nás pamätá situácie, kedy nebol porozumený od rodičov, dá sa ešte cítiť trpká príchuť sklamania z padajúcich detských sĺz. Neschopnosť vysvetliť jednoduchosť štvorročného zmýšľania komplikovanému raciu dospelého. Potlačená emócia, jazva na duši. Prichádza lekár v podobe vlastného potomka, a situácia sa opakuje iba v otočenom garde. Je na nás, aby sme riešili. Inak, ako naši predkovia. Ak zvážime všetky možnosti, a s múdrosťou vlastnou človeku, ktorý kráča za vidinou vedomého života, sa dá aj kritická situácia zvládnuť v konštruktívnom duchu. Ako?
Nuž predovšetkým s láskou k sebe i k svojmu potomkovi. Treba k tomu aj riadnu dávku nadhľadu, ktorú získame postupne v trénovaní sa v živote. Nik z nás „nespadol z neba učený“. Chyby sa stanú zakaždým, ide o to priznať si ich. Je to diel z nášho koláča hry. Dieťa sa v tom veľmi nevyzná, je jednoducho dieťa. Ak situáciu nezvládneme, počkáme až hlavy vychladnú a prehodnotíme sami v sebe. Veď už sme „veľkí“ a môžeme byť aj veľkorysí. Určite nestratíme úctu svojho potomka, ak si priznáme pri „zmierujúcom rozhovore“ vlastnú chybu. Tak ako dokážeme, ale čo najpravdivejšie, vysvetlíme, čo nás v situácii rozčúlilo, a prečo sme jednali tak prudko. Dieťa je chápavé a predovšetkým milujúce svojho rodiča. Uzná aj našu reakciu a pri správnom výklade prehodnotí aj svoje postoje. Získa informáciu, čo sa robí a čo sa nerobí. Plus vložená láska do spoločného rozhovoru z našej strany HOJÍ. Hojí aj jazvu nášho vnútorného dieťaťa, hojí aj poranenie potomka.
Krásny ošiaľ zmierovania neuveriteľne zblíži obe strany. Čo viac si možno želať?! Dieťa aj dospelý našli k sebe cestu. Dieťa naučilo seba aj dospelého. A rodič – vnútorné dieťa – má zážitok z detstva uzavretý. Preto taká úľava aj na strane veľkého.
Vyskúšajte sami, uvidíte, oceníte... :-)
Kto to nepozná? Stres, starosti, hlúpi nadriadení, nepríjemný daňový úrad, environmentálne problémy, choroby... Vypočujte si našu pesničku! Budete pozitívne preprogramovaní a opäť nájdete svoj stred.
V našej hektickej dobe je dôležité pravidelne privolávať naše vnútorné božstvo do vedomia a jednoducho sa uvoľniť. Nechajte pieseň na seba pôsobiť plnou hlasitosťou! Stretneme sa v extáze! Jednoducho tancuj a spievaj! Naplno!
Vypočuj si najlepšiu duchovnú pesničku a ponor sa ihneď do extázy. Počúvaj, tancuj a začni si zlepšovať svoju náladu hneď teraz!
I feel you
as a voice in my heart,
I hear you.
in my heart and soul,
it feels like a dream.
It's easy, just to say, I so love you,
but when I was, nearly dead, there was only you.
Now I know, there is no, such place as hell,
there is only here and now.
Thousands of thoughts, in my head,
I have been in peace, watching them,
They disappear, they are not real,
don't believe them, they are fear,
I saw the stillness, behind all thoughts,
Stillness will lead you, to your soul,
Light and balance, are my way,
Find inside, what doesn't change.
I am a being, I am a soul,
No ego no problem just let go,
Behind your problems, there is peace,
This will lead to happiness,
Don't forget now, who you are,
Magic is here, where you are,
Experience, will show the way,
What works, and when to go away.
I feel you
as a voice in my heart,
I hear you.
in my heart and soul,
it feels like a dream.
God always, speaks to you, just find a time,
Balance is, key to joy, slow down, and smile,
Life gives you, what you need, in the right time,
smooth your life, and find your flow.
Be clear, that nothing, you see, is reality,
Smile, do yoga, and climb, the hill.
Perfection, around you, just open, your pure heart,
now witness, your life game, all sorrows gone.
Foto © Pavol Malenký I Marion Daghan-Malenky I Daghan-Malenky GmbH I iStockPhoto.Com © laflor & Illya_Vinogradov & RichVintage
Požiadaj o predbežnú bezplatnú analýzu a začni s jej pomocou ešte dnes vylepšovať svoj život, vzťahy a sebapoznanie.
Nájdite rovnováhu, mier a novú inšpiráciu v našich posvätných priestoroch. U nás zažijete osobné konzultácie zamerané na váš problém ako aj meditačné semináre a pravidelné prednášky o bielej mágii, o voodoo a duchovných otázkach.
Daghan-Malenky GmbH
Mgr. Monika Slivová
Topoľčianska 916/23
951 97 Žitavany
Mobil: +421 902 734 483
bielamagia@me.com
Darina Strešňáková
Eža Vlkolinského 141
930 41 Hviezdoslavov
Mobil: +421 944 572 078
Marion Daghan-Malenky
Espenauer Straße 10
342 46 Vellmar
Keď sú telo, duch, myseľ a duša v rovnováhe, môžete dokázať veľké veci. ~ Magierin Damona
© 2010 2024 Pavol Malenký I Marion Daghan-Malenky I Monika Slivová I Daghan Malenky GmbH I Skúsenosti