Bolo raz dievča, čo veľkú fantáziu malo,
všetko magické jej dušu fascinovalo.
Keď dievčatko rástlo, blízky sa báli,
že nastane sklamanie a pravdu jej povedať mali.
Pravdu o tom, že mágia je len v rozprávkach,
len v rozprávkach a detských hlávkach.
Áno, je to zložité,
vystihnúť obdobie pre pravdu v detskom živote.
Nechceli kaziť detské radosti a sny,
a tak s touto náhodou plynuli roky a dni.
Dievčatko rástlo a roky pribúdali,
všetko je možné a fantázia sa k dievčatku pripútala.
Dievča vyrástlo v dospelú ženu,
mágia a fantázia patrili k jej venu.
Rodičia netušili, že čo povie, myslí vážne,
sem tam sa zasmiali, no dali jej aj kázne.
Žena pracovala s tým, čo do vena dostala,
svoju dušu oslobodila, ale tým neprestala.
Pomáhala ľudom veriť v silu svojich snov,
bojovať za dobro a neznepokojiť sa jednou prehrou.
Všetko je možné, aj to nemožné sa môže stať,
žena skoro babičkou sa neprestala hrať.
Pochopila mágiu svojho bytia,
prišla na zmysel svojho žitia.
Jedno rozhodnutie a aký veľký zmysel pre svet,
keby vtedy dievčatku vyvrátili, že žiadnej mágie niet.
Počúvaj svoju dušu a netlač na pílu,
všetko sa stane tak v tú správnu chvíľu.
Autorka: Lenka G.
Foto: © Thomas-Soellner - Istockphoto.com I pmalenky
Pozerám na životy, ktoré sú premrhané,
s akým úmyslom boli dané, tak sú aj brané.
Nádej o prebudení duša má,
ale človek to ani nepozná.
V slepote blúdi, hoci žije,
navonok krása, no vnútro hnije.
Musím sa zobudiť a prebrať Ťa, moja duša,
no myšlienky a myseľ to zas a zas na mňa skúša.
Za svoju existenciu bojuje a to tvrdo,
no ja sa nevzdávam a aj ja bojujem hrdo.
S láskou a vďačnosťou stojím teraz a tu,
túžim byť človekom s veľkým Č a pomôcť svetu.
A keď nastanú problemy Tvojho žitia,
tak je dôležitejší dôvod Tvojho BYTIA.
Autorka: Lenka G.
Foto: © Pavol Malenký I Marion Daghan-Malenky I Daghan-Malenky GmbH
Nie som sama, nikdy som nebola,
ťažké chvíle s Tebou rýchlo prebolia.
Nemala som čas cítiť Tvoju prítomnosť,
no teraz je to pre mňa cnosť.
Okúsila som pocit byť milovaná a šťastná,
láska a vďačnosť je v srdci úplne jasná.
Na takéto pocity sa nedá zabúdať,
tie musia len pribúdať a pribúdať.
Zapamätať si ten pocit natrvalo,
a vyvolať ho znovu ľahko a hravo.
Čas predstavuje pre ľudstvo len zábranu,
pre neprebudených odoberá pránu.
Otvorme oči a nechajme sa viesť,
duchom naším s ľahkosťou sa niesť.
S úsmevom na perách a s láskou v srdci,
zbavme sa strachu a vnútornej hrdzi.
Autorka: Lenka G.
Foto: © clumpner - Istockphoto.com I pmalenky
Prosím Bože, pomôž mi
uvidieť svetlo z tejto tmy.
Zobudiť sa a začať žiť,
ukáž mi prosím, kým mám byť.
Prežívam každý deň čo deň,
no cítim stále, že to je len sen.
Sen, čo ide vždy dookola,
srdce mi po niečom inom volá.
Cítim, že niečo iné sa má teraz diať,
niečo musí prísť a z očí šatku vziať.
Toto nie je to, prečo tu som,
cítim sa ako osamotený strom.
Naše problémy zdajú sa byť vážne,
no sú to naše materialistické vášne.
Ach Stvoriteľ, ukáž mi skutočný svet,
ukáž mi lásku, ktorej na tomto svete niet.
Autorka: Lenka G.
Foto: © Yuri_Arcurs - Istockphoto.com I pmalenky
Zatvor oči, kľudne dýchaj,
svoj vnútorný pokoj, ticho prijímaj.
NÁDYCH, VÝDYCH
Od zlej energie sa skús odpútať,
a tú dobrú k sebe privolať.
Myšlienky v hlave budú stále prichádzať,
no ty skús s nimi bojovať.
Pozeraj sa ako prichádzaju a nechaj ich ísť,
uvoľni sa a nechaj pokoj a lásku k tebe prísť.
Láska a vďačnosť nech naplní každú bunku tvojho tela,
pocítiš ľahkosť a nesmiernu lásku od svojho Stvoriteľa.
Užívaj si tieto chvíle a skús sa hlbšie ponoriť,
uživaj si to a nechaj aj svoju dušu prehovoriť.
Preciťuj tú energiu, ktorá tebou prechádza,
a pamätaj si ten pocit, keď od teba odchádza.
Skús ju znovu precítiť, keď sa cítiš slabý,
vtedy znovu pocítiš od Boha dar drahý.
Autorka: Lenka G.
Foto: © zeljkosantrac - Istockphoto.com I pmalenky
Som vďačná za manžela, ktorý leží na pohovke ako veľký zemiak- pretože je doma a nie v krčme.
Som vďačná za toho uličníka- nášho syna, ktorý stále mrmle, že musí umývať riad, pretože je doma a nefláka sa s feťákmi.
Som vďačná za neporiadok, ktorý ostal, keď odišla návšteva, pretože to znamená, že mám priateľov.
Som vďačná za šaty, ktoré som si poliala pri príprave jedla, pretože to znamená, že stále mám čo jesť.
Som vďačná za okná, ktoré musím čistiť, pretože to znamená, že mám domov.
Som vďačná za pani, ktorej hlas ma privádza k šialenstvu, pretože to znamená, že ešte dobre počujem.
Som vďačná za horu prádla, ktoré mám dnes vypratať, pretože to znamená, že mám čo na seba.
Som vďačná, že sa cítim po celodennej drine unavená, pretože to znamená, že som ešte dosť výkonná.
Som vďačná za rámus, ktorý mi znie ráno pod oknami, pretože to znamená, že ešte stále žijem.
…a stále ešte je v mojom živote niečo, z čoho sa môžem tešiť.
Autor neznámy
Foto: © ImagineGolf - Istockphoto.com I pmalenky
Sny do života? Tie sa môžu pomaly rozplynúť,
skôr než sa zobudia, môžu aj zahynúť.
Myslieť v dobrom na niečo aj keď ostatné sa ničí,
keď všetky myšlienky v hlave a niečo v srdci kričí.
V hlave chaos, čo ničí telo,
veď všetko tak jednoducho znelo.
Za úsmevom sa skrýva spomienka smutná,
akoby sa čistá voda stala mútna.
Spomienky moje milé načo ste mi?
Prečo trápite ľudí na tejte Zemi?
Stalo sa to, čo sa stať malo,
ponaučila som sa ako sa len dalo.
A tak Ti spomienka moja veľmi pekne ďakujem,
púšťam Ťa navždy a nové myslenie trénujem.
Som vďačná životu za všetko čo ma stretlo,
aj keď niekedy ma to na iné chodníčky zviedlo.
To, čo sa mi do hlavy vrylo,
to mi srdce po čase zmilo.
No toto mi predsa v hlave ostalo,
veď si to aj srdce prialo,
a TAK:
Rozmýšľaj ved máš čas.
1000-krát meraj a strihaj len raz.
Autorka: Lenka G.
Nový začiatok. Inštrukcie pre meditáciu.
Foto: © wingmar - Istockphoto.com I pmalenky
Áno, spomeň si na dni, keď si si prial,
či keď si bojoval alebo si sa vzdal.
V každý deň si aspoň jedno prianie mal,
či nahlas alebo v duchu si si zaželal.
Možno prianie čo prebehlo v hlave,
a to sa ti splnilo práve.
Aké bolo? Niečo dobrého alebo zlého?
Čo ti v srdci v ten moment tlelo?
Keď si bol nahnevaný a preklínal celý život,
nebol si spokojný no a teraz ti je clivo.
Keď si nebol spokojný, čo si vtedy mal?
stále nevďačný, už si dostal to, čo si si prial?
Mrzutý, podráždený, zlý a bez úsmevu,
ach, Matka Zem, nosíš toľko plevelu.
Choroby, nešťastia a stále sa kopí zla,
príčinu nepoznáš a zvaľuješ to na Boha.
Kontroluj sa, čo si želáš a na čo myslíš,
so srdcom čistým sa k prianiu priblíž.
To už bolo dávno, čo si si niečo prial,
no vesmír nezabudol a prianie ti doprial.
Rozpomeň sa duša moja čistá,
a predtým ako si budeš s prianím istá,
zamysli sa, čo to spraví s tvojím životom,
nech si pripravená na všetko potom.
Ďakuj stále s otvoreným srdcom,
a Boh nech je Tvojím vodcom.
Potom sa nemusíš ničoho báť,
a pri každom prianí Boh bude pri Tebe stáť.
Autorka: Lenka G.
Meditácia. Ako si správne priať.
Foto: © jplenio - pixabay.com I pmalenky
Jeden starý zenový príbeh hovorí:
Jeden univerzitný profesor prišiel za zenovým majstrom do jeho chrámu a povedal mu: „Zatiaľ toho o meditácii veľa neviem, tak som sa prišiel naučiť niečo nové“. Posadil sa a zároveň začal tomu majstrovi rozprávať, čo on zažil, čo všetko vie, aké je jeho postavenie a životné priority, a prečo. Rozprával mu o jeho náhľadoch na svet - ako si on myslí, že tie veci sú, a prečo tak sú, čo je vedecky dokázané, a čo nie je, čo je hlúposť, a čo je zastaralé. Zrazu sa ho zenový majster spýtal: „Nedáte si šálku čaju?“ Profesor mu odpovedal: „No áno, už tak dlho rozprávam, tak si dám trochu čaju.“ Zenový majster položil na stôl šálku a začal mu do nej nalievať čaj. On mu zatiaľ ďalej rozprával, aké má akademické úspechy, čo si on teda myslí, ako veci fungujú, čo je to podvedomie a ďalšie veci. Zenový majster mu len ďalej nalieval až ten čaj sa už prelieval cez okraj šálky a začal čoskoro tiecť nielen po stole, ale aj po podlahe. Profesor bol šokovaný a skríkol: „Prestaňte! Nevidíte, že tá šálka je už plná? Však už sa do nej nič nezmestí a ja som celý mokrý.“ A zenový majster mu pokojne povedal: „Ale áno. No, presne to je Váš problém. Vy ste úplne plný vlastných názorov a učení o svete. Ja Vás nemôžem nič naučiť! Ak chcete, aby som Vás niečo naučil, tak musíte najskôr vyliať svoju vlastnú vnútornú šálku. Až potom Vás môžem niečo naučiť.“
Skúste teda aj vy na začiatku, keď začínate meditovať, “vyliať“ vašu predstavu o tom, čo je to meditácia alebo, čo by ste v nej chceli dosiahnuť a snažte sa dostať do stavu, o ktorom píše Šunrju Suzuki v knižke Zenová myseľ, myseľ začiatočníka.
Foto: © darkbird77 - Istockphoto.com I pmalenky
Hinduizmus má niekoľko svätých kníh. Jednou z nich je Mahábhárata, druhou je Rámájana a ďalšou sú Védy. Rámájana je v podstate staroveký indický epos o kráľovi Rámovi, ktorý sa narodil ako dokonalý človek. V Rámájane sa nekladie dôraz na nejaký dej, ale na dialógy.
Rámov otec mal tri ženy. Ráma sa po nejakom čase mal stať kráľom, ale jedna z tých žien mala u tohto kráľa možnosť, aby jej splnil 2 želania, pretože mu svojho času zachránila život. A ona predtým, ako mal byť Ráma korunovaný povedala, že kráľom sa má stať jej syn Bharat, a že Ráma musí odísť na 14 rokov do lesov, a 14 rokov sa nesmie objaviť v žiadnom meste.
Ráma to poslúchol a odišiel do lesov aj so svojím bratom Lakšmanom a so svojou manželkou Sítou. Jeho otec sa od žiaľu z toho utrápil a zomrel. Keď sa o tom celom dozvedel jeho brat Bharat, tak povedal vlastnej matke, že ju viac ako matku neuznáva a prišiel aj s celým sprievodom za Rámom, aby ho presvedčil, aby sa vrátil ako kráľ. Povedal mu, že jeho dôvodom je čistá láska a on, rovnako ako všetci poddaní z kráľovstva, ho ľúbia čistou láskou a je teda jeho povinnosťou uznávať tento najvyšší princíp, princíp čistej lásky a vrátiť sa ako kráľ.
Ráma mu však na to povedal, že je jeho povinnosťou zostať 14 rokov v lese, pretože to je v súlade so zákonmi dharmy (to je niečo ako 10 Božích prikázaní len rozšírených, to znamená spôsob, ako sa človek musí alebo má správať na to, aby nevytváral nejakú negatívnu karmu), a že jeho pobyt v lese má svoj hlbší zmysel, a Bharat má akceptovať zákon dharmy, ktorý je najvyšším božským princípom, ktorý je vlastne zákonom, na ktorom je postavený celý vesmír, a má ho nechať 14 rokov v lesoch.
Keďže sa nevedeli dohodnúť, tak Sítiin otec Rádža Džanaka, ktorý bol uznávaným svätcom a zároveň kráľom, ich mal rozsúdiť a mal rozhodnúť, ktorý princíp je teda vlastne vyšší – princíp lásky alebo princíp dharmy (princíp lásky alebo princíp 10 Božích prikázaní). Mal rozhodnúť o tom, či sa má teda Ráma vrátiť alebo či má zostať v lesoch. Rádža Džanaka meditoval k Shivovi, dostal sa do vyššieho stavu vedomia a odpovedal: „Zákon – princíp lásky je najvyšším princípom a na ňom stojí celý vesmír, a z tohto zákona lásky sa odvíja zákon dharmy“.
To znamená, že Bharat vyhral, keď hovoril to, že zákon lásky je ten najvyšší. Ale skutočná čistá láska nič nevyžaduje! Skutočná čistá láska akceptuje a robí niečo pre toho druhého. To znamená, že ak Bharat vskutku ľúbi Rámu čistou bratskou láskou, tak sa má spýtať jeho, čo chce, a potom to aj urobiť, ako dôkaz čistej lásky.
Foto: © stockshoppe - Fotolia.com I pmalenky
Taxikár z New Yorku rozpráva: Prišiel som na zadanú adresu a zatrúbil som. Po niekoľkých minútach čakania som zatrúbil znova. Mala to byť moja posledná jazda toho dňa, a tak som si hovoril, že by som mohol odísť, ale namiesto toho som auto zaparkoval, išiel ku dverám a zaklopal som na dvere.
"Chvíľočku", ozval sa za dverami slabý hlas staršej ženy. Počul som, ako tam niečo ťahá po zemi. Po dlhom čakaní sa dvere otvorili. Stála predo mnou malá, približne deväťdesiatročná žena. Bola oblečená v hodvábnych šatách a mala klobúčik so závojom, ako v nejakom filme zo štyridsiatych rokov.
Vedľa nej stál na zemi malý kufrík. Byt vyzeral, ako by v ňom nikto už po mnoho rokov nebýval. Všetok nábytok bol zakrytý uterákmi. Steny boli prázdne. Na stenách neboli hodiny, na poličkách neboli ani hrnčeky ani nejaké ozdôbky. V jednom rohu stála kartónová škatuľa plná fotografií a skleneného riadu.
"Pomohli by ste mi odniesť ten kufor do auta?", požiadala ma. Odniesol som kufor do auta a vrátil som sa, aby som pomohol tej žene. Chytila sa ma za ruku a pomaly sme išli k autu. Neustále mi ďakovala za láskavosť. "To predsa nič nie je", povedal som jej, "snažím sa len správať sa k svojim pasažierom tak, ako by som chcel, aby sa ľudia správali k mojej mame".
"To si naozaj veľmi dobrý chlapec", povedala mi. Keď sme sa usadili do auta, nadiktovala mi adresu a spýtala sa, či by sme mohli ísť cez centrum. "To ale nie je najkratšia cesta", upozornil som ju. "Ach áno, ja viem", povedala. "Ja sa neponáhľam. Som na ceste do hospicu".
Bol som prekvapený a pozrel som sa do spätného zrkadla. Jej oči sa leskli. "Už nemám žiadnu rodinu", pokračovala veľmi tichým hlasom. "Lekár povedal, že už mi nezostáva veľa času". Pomaly som natiahol ruku a okamžite som vypol taxameter. "Akou cestou by ste chcela ísť?", spýtal som sa.
Nasledujúce dve hodiny sme jazdili po meste. Ukázala mi budovu, kde kedysi dávno pracovala ako obsluha výťahu. Išli sme štvrťou, kde s mužom kedysi žili ako novomanželia. Potom ma priviedla k skladu nábytku, v ktorom bola kedysi tanečná sála, kam chodila tancovať ešte ako malé dievčatko. Občas ma požiadala, aby som zabrzdil pred konkrétnou budovou alebo uličkou. Nepovedala nič, ale iba sa tam pozerala.
Sedela schúlená v kútiku, bez slova. Zrazu povedala: "Som už unavená, asi pôjdeme". Išli sme mlčky na adresu, ktorú mi dala. Bola to nízka budova, niečo ako maličké sanatórium s príjazdovou cestou pozdĺž priečelia. Akonáhle som zastavil, prišli k autu dvaja ošetrovatelia. Opatrne jej pomohli vystúpiť. Museli na ňu už čakať.
Otvoril som kufor na aute a zaniesol som jej malý kufrík ku dverám. Žena už sedela na kolieskovom kresle. "Koľko som vám dlžná?", spýtala sa a vytiahla svoju kabelku. "Nič", povedal som. "Veď si musíte zarábať na živobytie", namietla. "Mám aj iných pasažierov", odpovedal som.
Takmer bez premýšľania som sa k nej sklonil a vrelo som ju objal. Ona ma tiež pevne objala. "Daroval si starej žene trochu šťastia", povedala. "Ďakujem ti". Stisol som jej poslednýkrát ruku a odišiel som. Dvere za mojím chrbtom sa zatvorili a bol to zvuk uzatvárajúci ďalšiu knihu života...
Na spiatočnej ceste som nebral žiadnych pasažierov. Išiel som, kam ma viedli oči, ponorený do svojich myšlienok. Nemohol som po celý ten deň ani s nikým hovoriť. Nakoniec by som chcel povedať, že nič dôležitejšie som ešte vo svojom živote neurobil.
Vážení priatelia, predstavte si, čo by sa stalo, keby tá pani natrafila na nejakého naštvaného vodiča, alebo na niekoho, kto by nechcel tak dlho čakať? Čo keby som jej odmietol splniť jej prosbu alebo čo keby som bol len párkrát zatrúbil a jednoducho odišiel?
Zaujímavé na tomto príbehu je to, že keď sa človek túži dostať trochu bližšie k sebe samému, potom by malo byť pre neho dôležité aj vychádzanie k druhým ľuďom! Väčšina z nás si myslí, že len veľké veci sú v živote dôležité, ale malé veci sú oveľa dôležitejšie! Sme zvyknutí si myslieť, že náš život sa otáča v kruhoch okolo veľkých okamihov, ale tie veľké okamihy nás často zastihnú nepripravených, pretože sú krásne zahalené tým, čo niektorí môžu považovať za maličkosť. Ak by sme boli z času na čas otvorený novým veciam, mohli by sme, tak ako tento taxikár, zažiť tiež takéto krásne inšpiratívne momenty. Urobte si viac času na lásku, prejavy ľudskosti a maličkosti, ktoré tvoria a obohacujú náš život! To je to, čo sa skutočne počíta!
Foto: © Delphotostock - Fotolia.com I pmalenky
Syn: „Ocko, môžem sa Ťa niečo opýtať?"
Otec: „Samozrejme, synček. Čo treba?”
Syn: „Oci, koľko peňazí zarábaš za jednu hodinu?"
Otec: „No, myslím, že to ťa nemusí zaujímať. Prečo to vôbec chceš vedieť?"
Syn: „Len tak. Prosím, prosím, povedz mi, koľko zarábaš za jednu hodinu."
Otec: „No dobre, ak to teda musí byť, tak zarábam 100 Eur za hodinu.”
Syn: „Ach!” (So sklopenou hlavou)
Syn: „Ocko, môžeš mi prosím požičať teraz 50 Eur?"
Otec: „(Unavený prácou sa dosť rozhneval) Takže tak! Tak to je dôvod, prečo sa pýtaš. Ak je jediný dôvod, prečo si ma požiadal dať ti peniaze, aby si si mohol kúpiť ďalšiu hlúpu hračku alebo podobný nezmysel, tak to nie, priateľ môj. Môžeš ísť rovno do svojej izby spať! Porozmýšľaj, prečo si taký sebecký. Každý deň pracujem dosť tvrdo, aby som zarobil a potom večer musím počúvať takéto drzé otázky!"
Malý chlapec potichu odišiel do svojej izby a zatvoril dvere.
Otec si sadol a začal byť ešte nahnevanejší z chlapcových otázok.
„Aký prefíkaný je môj syn! Ako sa môže pýtať takéto otázky, len aby získal nejaké peniaze!"
Asi po hodine, sa otec ukľudnil, a začal premýšľať.
„Možno si potreboval za tie peniaze kúpiť niečo, čo naozaj zúfalo potrebuje. A predsa, nepýta ma o peniaze moc často. Vlastne, ešte nikdy si ich nepýtal.
Možno, že naozaj potrebuje 50 Eur. Možno, že som to urobil zle."
Otec ide do izby jeho malého chlapca, potichu otvorí dvere a vstúpi do izby.
Otec: „Spíš už, synček?"
Syn: „Nie, ocko, ešte som hore."
Otec: „Pozri, ešte som o všetkom rozmýšľal. Možno som bol na teba predchvíľou moc tvrdý. Bol to dlhý a ťažký deň, veľa sa toho nazbieralo a ty si si to všetko odniesol. Páči sa, tu máš 50 Eur, čo potrebuješ. Je mi to ľúto."
Malý chlapec sa začal usmievať.
Syn: „Ďakujem ti, ocko!”
Malý chlapec potom začal spopod svojho vankúša vyberať nejaké ďalšie pokrčené peniaze. Otec si všimol, že chlapec už má peniaze, a začal sa opäť hnevať. Malý chlapec pomaly a potichu spočítal peniaze a potom sa pozrel na svojho otca.
Otec: „Prečo si do pekla chcel viac peňazí, keď ich máš už toľko?”
Syn: "Pretože predtým som ešte nemal dosť. Ale teraz už mám!"
Syn: "Oci, teraz mám 100 Eur. Môžem si kúpiť hodinu tvojho času? Prosím, príď zajtra skôr domov z práce. Chcel by som s tebou večerať."
Otec je zlomený. Takúto odpoveď, nečakal. Je otrasený, rozrušený, ohromený. Objal svojho malého syna, a prosil ho o odpustenie.
Toto je len jeden malý príbeh o otcovi a synovi. Malý príbeh pre všetkých, čo v živote tvrdo pracujete. Mali by sme si dať pozor na to, aby v našom hektickom živote nechýbalo to, čo je skutočne dôležité. Ľudia, ktorých milujeme.
Podeľte sa o tento príbeh aj s ostatnými ľuďmi, aby sa nad svojím životom tiež zamysleli.
Foto: © iceteaimages - Fotolia.com I pmalenky
Muž zašepkal: „Bože, prehovor ku mne.“ A zaspieval slávik. Ale muž to nepočul.
Tak muž zakričal: „Bože, prehovor ku mne!“ A naprieč oblohou sa prevalil hrom a blesk. Ale muž nepočúval...
Muž sa poobzeral a povedal: „Bože, daj sa mi vidieť.“ A jasne sa rozžiarila hviezda. Ale muž ju nevidel.
A muž zavolal: „Bože, ukáž mi zázrak!“ A zrodil sa nový život. Lenže muž si to nevšimol.
Ten muž v zúfalstve vykríkol: „Dotkni sa ma, Bože, a daj mi poznať, že si tu!“ Na to sa Boh načiahol a dotkol sa ho. Ale muž zmietol motýľa a šiel ďalej...!
Foto: © onebluelight - Istockphoto.com I pmalenky
"Si Boh alebo nadčlovek?" spýtali sa Buddhu. "Nie."
"Si svätý alebo si anjel?" "Nie."
"Tak, kto potom si?" "Som, kto som. Spoznal som si a zažil, že som večné vedomie a že všetko je vedomie. Som prebudený."
Odpovedal Buddha.
Foto: © DanielBendjy - Istockphoto.com I pmalenky
Život je krása, obdivuj ju.
Život je sen, urob ho realitou.
Život je povinnosť, naplň ju.
Život je hra, hraj ju.
Život je cenný, pestuj ho.
Život je bohatstvo, chráň ho.
Život je láska, poteš sa s ňou.
Život je hymnus, spievaj ho.
Život je výzva, prijmi ju.
Život je dobrodružstvo, riskni ho.
Život je šťastie, zaslúž si ho.
Život je život, bráň ho!
Dvaja anjelskí pútnici sa zastavili, aby strávili noc v dome bohatej rodiny. Rodina bola nepohostinná a odmietla anjelov nechať v miestnosti pre hostí. Namiesto toho boli ubytovaní v studenej pivničnej izbe. Akonáhle si ustlali na tvrdej podlahe, starší anjel uvidel v stene dieru a opravil ju. Keď sa mladší anjel udivene pýtal prečo, starší anjel mu odpovedal: "Veci nie sú také, akými sa zdajú byť."
Ďalšiu noc si išli odpočinúť do domu veľmi chudobného, ale pohostinného farmára a jeho ženy. Potom, čo sa s nimi manželia podelili o trochu jedla čo mali, povedali anjelom, aby spali v ich posteli, kde si dobre odpočinú. Ráno po svitaní našli anjeli farmára a jeho ženu v slzách. Ich jediná krava, ktorej mlieko bolo jediným príjmom rodiny, ležala mŕtva na poli.
Mladší anjel sa pýtal staršieho anjela, ako sa to mohlo stať. „Prvý muž mal všetko a ty si mu napriek tomu pomohol“, vyčítal mu. „Druhá rodina mala málo, ale bola ochotná podeliť sa o všetko, a ty si dovolil, aby im zomrela krava.“
"Veci nie sú také, akými sa zdajú byť", odpovedal starší anjel. “Keď sme boli v pivničnej izbe, všimol som si, že v tej diere v stene bola zásoba zlata. Keďže majiteľ bol posadnutý chamtivosťou a neochotou zdieľať šťastie, utesnil som stenu tak, aby poklad nemohol nájsť. Potom, keď sme ďalšiu noc spali vo farmárovej posteli, prišiel si anjel smrti pre jeho manželku. Dal som mu namiesto nej kravu. Veci nie sú také, akými sa zdajú byť.“
Foto: © hypergon - Istockphoto.com I pmalenky
Za peniaze si môžeme kúpiť:
Posteľ - ale nie spánok
Knihy - ale nie vedomosti
Jedlo - ale nie chuť do jedla
Šperky - ale nie krásu
Domy - ale nie domov
Lieky - ale nie zdravie
Luxusné veci - ale nie radosť
Všetko - ale nie šťastie
Sex - ale nie lásku
Dokonca aj kostol, ale nikdy nie nebo.
Foto: © roccomontoya - Istockphoto.com I pmalenky
Usilujem sa o silu, ale nie preto, aby som porazil môjho brata, ale preto, aby som porazil môjho najväčšieho nepriateľa – seba samého. Prosím ťa priprav ma na to, aby som mohol ku tebe prísť s čistými rukami a priamym pohľadom. Tak, aby moja duša mohla prísť ku tebe bez hanby, keď život vyhasne ako slnko k večeru. (Indiánska modlitba)
Veľký duch, uchráň ma predtým, aby som začal niekoho súdiť bez toho, aby som prešiel jednu míľu v jeho mokasínach. (Apači)
Ľudia, ktorí iba pracujú, nemajú čas snívať. Len tí, ktorí snívajú sa dostanú k múdrosti. (Smohalla z Nez Perle)
Myslím, že meradlom hodnôt pre civilizáciu nie je výška betónových stavieb, práve naopak, meradlom hodnôt je, ako si ľudia v tejto civilizácií rozumejú so svojimi blízkymi a okolím. (Sun Bear z Chippewa)
Foto: © KenCanning - Istockphoto.com I pmalenky
Urobte si čas na veci, ktoré sú pre vás dôležité. Neodkladajte nič až na zajtra alebo na neskôr. Nikto vám nezaručí, že potom to ešte budete môcť urobiť. Ak máte o niečom sen, potom nečakajte s realizáciou tohto sna, práve naopak, upriamte svoju pozornosť na uskutočnenie tohto sna.
Ak človek nie je trpezlivý v malých veciach, nikdy nedosiahne veľké. (Konfucius)
Duchovný život nie je hra! Všetko, čo robíme alebo nerobíme má vplyv na naše okolie, a tiež na nás samotných!
Foto: © AVTG - Istockphoto.com I pmalenky
Nebojte sa konať, keď cítite, že je to správne. (Stará egyptská múdrosť)
Tam, kde človek nepociťuje hanbu, necíti ani žiadnu česť. (z Etiópie)
Kto udáva, sám dokáže málo. (z Nigérie)
Šťastní sú tí, ktorí sú sebestační. (Zulová múdrosť)
Ak má mať nejaké dieťa úspech, nesmieme ho len chváliť. (Akan)
Mesiac sa pohybuje pomaly, ale nakoniec aj tak prekročí mesto. (Aschanti)
Pes nešteká len preto, že je mocný, ale aj zo strachu. (z Madagaskaru)
Stres a starosti nie sú znamením moci. (Hausa)
Najskôr uzdrav seba samého, až potom začni liečiť ostatných. (z Nigérie)
Foto: © sculpies - Istockphoto.com I pmalenky
Keď sedíš, tak seď, keď ideš, tak choď, keď pracuješ, tak pracuj. To je všetko, to je Zen.
Kto ovláda umenie života nerobí rozdiely medzi jeho prácou a voľným časom, medzi jeho duchom a telom, medzi jeho výchovou a náboženstvom. Len ťažko rozlišuje jedno a druhé. On nasleduje len hľadanie po naplnení a šťastí vo všetkom čo robí a rozhodnutia pre posúdenie toho či pracuje alebo sa hrá prenecháva iným. Snaží sa robiť vždy oboje súčasne. (Zenová múdrosť)
Tisíce sviečok sa dá zapáliť z plameňa jednej sviečky bez toho, aby sme zmenšili jej plameň. Radosť sa nezmenšuje, ak je zdieľaná. (Buddha)
Foto: © CWLawrence - Istockphoto.com I pmalenky
Dokonalý človek používa svoje srdce ako zrkadlo. Nejde za vecami, ani im nejde v ústrety: zrkadlí ich, ale nedrží ich. Preto môže prekonať svet a zostať nezranený. (Čuang-c)
Neexistuje žiadna cesta ku šťastiu. Šťastie je cesta! (Buddha)
Pokoj prináša rovnováhu a ľahkosť. Rovnováha a ľahkosť prinášajú vnútorný pokoj a vyrovnanosť. (Čuang-c)
Na čo dnes myslíš, tým sa zajtra staneš. (Buddha)
Foto: © knape - Istockphoto.com I pmalenky
Stres začína hneď, ako nejakú situáciu opíšete ako zlú alebo neriešiteľnú. Ale na všetko v tomto vesmíre existuje riešenie! Ale kým sme v strese, riešenie nevidíme. To našu prácu ani nezlepší ani nezhorší! Prípadne, ak je stres príliš vysoký, tak sa to určite prejaví aj na výkone. Dôležité je pokojne urobiť všetko, čo môžeme. A pustiť to, čo nemáme pod kontrolou. Ľahko sa to povie, ale ťažšie urobí. Keď máme vieru a sme vďační, vyššie sily, anjeli a bohovia sú na našej strane. Keď budete v rovnováhe, uvidíte riešenie!
Záhuba nejakého z národov začína v rodine. (Aschanti)
Nevedomosť je zlá, ale ešte horšia je nechcená nevedomosť. (z Nigérie)
Byť šťastný je lepšie ako byť kráľom. (Hausa)
Máš na svete troch priateľov: odvahu, rozum a múdrosť. (Fon)
Kto sa pýta, musí tiež pripustiť, že sa mu dostane odpovede. (z Kamerunu)
Boh stvoril more, my zase lode. Boh stvoril vietor, my zase plachetnice. Boh stvoril bezvetrie, my sme vytvorili kormidlá a veslá. (zo Senegalu)
Nesťažujte sa, že Boh stvoril tigra, ale ďakujte mu, že mu nedal krídla. (Ankara)
Spiritualita neznamená popierať realitu alebo nepozerať sa na problémy. Oveľa dôležitejšie je prijať to, čo prichádza, pokojne pracovať s tým, čo máme silu zmeniť. Je to pokojné tvorenie. Je to zodpovednosť prevziať zodpovednosť za svoj život, svoje činy a aj za svoje ničnerobenie.
Múdrosť sa nedá skryť a dať do vreca ako peniaze. (Akan)
Každý dobrý skutok sa oplatí. (z Guiney)
Je lepšie, keď človek kráča po ceste sám, ako keby kráčal so zlou spoločnosťou. (Senegal)
Priateľov si drž oboma rukami. (zo Tschadu)
Aj deti jednej matky môžu mať rozdielny názor. (z Nigérie)
Kto s vami klebetí, bude klebetiť aj o vás. (z Egypta)
Závislosť na všetkom okrem Boha je istá cesta k nešťastiu. Závislosť na Bohu je jediná cesta k šťastiu.
Biela mágia a hinduizmus
Tento skvelý rozhovor je od žiaka, ktorý išiel za rabínom a spýtal sa ho: "Vtedy alebo predtým boli muži takí, že mohli vidieť Božiu tvár, prečo to už dnes nikto nerobí?" Rabín odpovedal: "Pretože dnes sa už nikto nedokáže zohnúť tak ďaleko." - C.G.Jung
"Slabosťou slov je to, že nám môžu rozžiariť dušu, ale keď sa otočíme, aby sme sa pozreli svetu do očí, môže sa stať, že nás nechajú bez povšimnutia a my si budeme musieť pomôcť sami, tak ako vždy predtým, bez osvietenia. Z tohto dôvodu sa bojovník vždy usiluje viacej o činy ako o slová..." - Carlos Castaneda
Duchovná cesta nie je žiadny výlet! Nie je to ani masáž alebo návšteva sauny, kde si jednoducho oddýchnete... Každý, kto hľadá osvietenie a večné svetlo, potrebuje veľa sily, disciplíny a plného nasadenia.
Ak si sa rozhodol konať Moju vôľu a kráčať po Mojich cestách, musíš tak činiť z celého srdca, nech to znamená čokoľvek. Musíš brať veci tak, ako sú, keď sa učíš nasledovať Moju vôľu. Iba vtedy, keď všetko dáš, všetko dostaneš. V duchovnom živote nemôžeš vybrať všetky hrozienka z koláča a nechať cesto; buď všetko, alebo nič.
Mnohé duše si chcú vyberať iba tie životné úlohy, ktoré ich priťahujú, a prehliadať tie, ktoré nevyhovujú ich nižším potrebám. Pokiaľ tak konáš, potom nežiješ duchovným životom; vyberáš si volíš to, čo chceš konať ty, nie to, čo od teba vyžadujem Ja.
Nemôžeš očakávať, že sa veci budú vyvíjať pre teba priaznivo, ak je tvoj postoj taký. Ja potrebujem tvoju úplnú oddanosť a odovzdanosť, skôr než môžem konať divy a zázraky vo vnútri a cez teba. Teraz, keď to vieš, prečo pre to niečo neurobíš?“
Foto: © Pavol Malenký I Marion Daghan-Malenky I Daghan-Malenky GmbH
Je nemožné cítiť sa zle a zároveň mať dobré myšlienky. Pocit lásky je najvyššia frekvencia, ktorú ste schopní vysielať. Čím viac lásky cítite a vysielate, tým väčšia je sila, ktorú máte k dispozícii.
Tvorivý proces vám slúži na to, aby ste vytvorili, čo chcete, tromi jednoduchými krokmi: Žiadajte, verte a prijímajte.
Očakávanie je mocná príťažlivá sila. Očakávajte to, čo chcete a neočakávajte to, čo nechcete.
Vaše súčasné myšlienky vytvárajú váš budúci život. To, na čo najčastejšie myslíte alebo na čo sa najväčšmi zameriavate, sa prejaví v podobe vášho života. Vaše myšlienky sa stanú skutočnosťou.
Foto © Pavol Malenký I Marion Daghan-Malenky I Daghan-Malenky GmbH