Ale čo je správne? Staroveká čínska Kniha premien – I-ťing, má na to veľmi jednoduchú odpoveď: „Keď to pravé sa urobí v správny čas, na správnom mieste, tým správnym spôsobom, potom to je v poriadku.“ Je to také jednoduché.

Lebo, ak je človek v súlade s vyššou mocou, potom sa cíti v bezpečí a chránený. A aby zistil, čo je to správne, pýta sa Orákula. Zachovali sa nám štyri klasické metódy veštenia, z ktorých sa všetky zakladajú na náhode. Čo sa môže zdať dnešnému človeku zvláštne, bolo pre ľudí v skorších časoch celkom prirodzené. Náhoda nebola pre nich bezvýznamná alebo absurdná. Práve v nepredvídateľnom je očividná Božská vôľa, zatiaľ čo konanie ľudí je predvídateľné.

Preto sa spytovanie Orákula nazýva tiež divinácia (vnuknutie), pretože latinské slovo „divinácia“ znamená prezeranie Božej vôle. Pri používaní Orákula existuje ešte aj jedno iné pokušenie, ktorému by mal dnešný človek odolávať. Prianie, aby bola za každú cenu nájdená jednoznačná odpoveď. Často krát sú výpovede viacvýznamové a je ťažké im porozumieť, a teda nie sú ani absolútne isté.

Existujú mnohé pokusy, ktoré sa snažia túto mnohoznačnosť zredukovať na jednoznačnosť. Všetky sa vzťahujú na metódy, ktoré vznikli pred 20. storočím a pochádzajú z úplne deterministického pohľadu na svet.

Latinské slovo Omen znamená znamenie osudu. S tým sa spája presvedčenie, že všetko na svete je spolu poprepájané tak, aby sa dalo prechádzať z jednej udalosti na nejakú inú, ďalšiu. Pretože Omen často vzbudzoval obavy, má toto slovo dodnes osudný až pochmúrny charakter.

Tu patrí hlavne Auspicium, veštenie z pohybu vtákov, ktoré predovšetkým v starom Ríme bolo v rukách vtáčích veštcov (lat. Auguren). To že vtáci vedia predpovedať budúcnosť, je už staré presvedčenie. Preto boli bohovia, ktorí mohli vidieť budúcnosť, nepretržite sprevádzaní jedným alebo viacerými vtákmi. Tak napríklad egyptský boh múdrosti Thot bol sprevádzaný ibisom, grécky Apolón (ktorému bola mu pripisovaná delfská veštba) žeriavmi a germánskeho boha múdrosti Odina (ktorý si dar múdrosti musel kúpiť až cez obetu jedného oka) sprevádzali dva havrany Raben Hugin a Munin, ktoré sedia na jeho pleciach a rozprávajú mu všetko čo sa vo svete deje. Na získanie posolstva z nejakej formy existovali aj jednoduchšie metódy Orákula.

Napríklad z pohybu dymu, ktorý vystupuje z kadidla, z formy vosku, ktorý necháme nakvapkať do studenej vody alebo zo štruktúry popola, ktorý zanechá nejaký oheň.

V neposlednom rade boli veľmi obľúbené olejové veštby, pri ktorých sa kvapla kvapôčka oleja na vodnú hladinu a ktorej forma sa potom vykladala.

V časoch pred Kristom patrili proroctvá k hlavným úlohám kňazov a chrám bol miestom predpovedí, v ktorom sa praktikoval predovšetkým tranz a vykladanie snov. Slovo Vatikán sa vzťahuje na vaticinum, čo v latinčine znamená veštbu. V skutočnosti sa Dóm sv. Petra nachádza nad starou etruskou svätyňou, ktorá bola celkom určite miestom veštenia. Pôvodne sa podstata Orákula nachádzala, ako aj všetky ostatné kultové diania, v rukách kňažiek. Až s postupným nástupom patriarchátu od 3. tisícročia pred Kristom si začali kňazi prisvojovať okrem obety, kalendára a písomných zvestí aj Orákulum. Potom, čo sa Apollo stal pánom Delfskej veštiarne, ktorá najskôr patrila bohyni Zeme Gai, neskôr bohyni spravodlivosti a druhej žene Zeusa- Themis, ktorá taktiež patrila ku prorokom, tam slúžila aj naďalej ako sprostredkovateľka božej vôle nejaká kňažka. (Veštby vraj vyslovovala kňažka Pýthia).

Pre prorokov bolo najdôležitejšie odolať pokušeniu upraviť výklad intelektuálnym zásahom, aby sa počuté, unáhlene prenieslo do jasnej odpovede. Aby odkryli význam výkladu, venovali viac pozornosti a dostatok času tomu, čo videli a počuli,. Slová veštby prirovnávali k semienkam, ktoré už sú naplnené a obsahujú významové dimenzie, no ich význam sa odkryje až postupom času.

S rozširovaním sa kresťanstva stará veštba utíchala stále viac, až bola nakoniec v roku 391 po Kristovi cisárom Theodorusom I. zakázaná. Približne 30 rokov predtým si bol jeden z jeho predchodcov, cisár Julián, v Delfách po radu. Vtedy veštba hovorila o svojom viac než tisícročnom príbehu poslednýkrát. Ústami jeho kňažky dal Apollo cisárovi vedieť, že už nikdy nebude predpovedať budúcnosť. A toto posledné proroctvo sa aj splnilo.

To, či je veštba aktuálna, závisí predovšetkým od toho, ako to s veštbou jednotlivec myslí. Pýta sa človek Orákula ako slabý alebo ako silný?

Ten, kto si nechá vyložiť iba z určitej slabosti, sa podriadi Orákulu a svoj dom opúšťa len vtedy, ak mu to „dovolia“ karty alebo hviezdy. Takýto človek by si mal čo najrýchlejšie uvedomiť, že Tarot (alebo každý iný prostriedok veštby) je dobrým sluhom, ale zlým pánom. Človek sa môže radou, ktorú mu Orákulum poskytne, obohatiť, ale ak sa veštbe slepo podriadi, môže zísť zo správnej cesty. Niektorí ľudia hľadajú vo veštbách často niečo podobné ako ezoterické zabezpečenie šťastia, teda nejaký systém, ktorý má v každom čase zabezpečovať tú skutočnosť, že sa veci vyvíjajú dobrým smerom. Je, ale veľmi sporné, či sme sa na tento svet narodili iba preto, aby sme sa tu mali dobre. Oveľa väčšia je pravdepodobnosť, že sme tu preto, aby sme prekonávali vnútorné a vonkajšie napätie a protiklady, a to dokážeme sotva v tom prípade, keď sa vyhneme všetkým výzvam z cesty. Pohľad do horoskopu nám ukazuje, že každý človek sa narodil s mnohými napätiami a vnútornými protikladmi a vyzerá to tak, že po celý život máme čas na to, aby sme túto disharmóniu pretvorili na veľkú symfóniu.

Neviete, ako by mal vyzerať váš ďalší krok alebo aké následky bude mať vaše konanie? Pomôžeme vám nahliadnuť do možnej budúcnosti a budeme vás sprevádzať v procese rozhodovania. Skúste si predstaviť, koľko vecí by ste urobili inak, keby ste vedeli, aké následky to bude mať. Práve toto vám pomôžeme uskutočniť.

Ako sa dá vysvetliť Orákulum?

Slovo synchronicita, ktoré C. G. Jung ovplyvnil, je síce veľmi pekné, ale nič nevysvetľuje. Určuje len, že dve veci, ktoré sa odohrávajú v tom istom čase môžu byť spoločne zmysluplne prepojené. Preto sa pokúsime aj o ďalšie dva názory:

Na jednej strane tu je kvalita času, čo znamená, že každý okamih má svoj vlastný význam. Na druhej strane v celkovom pohľade na svet existujú naraz otázka a odpoveď a tvoria tak jeden celok. Ak sa obidve tieto myšlienky spoja, tak je jasné, že v okamihu, keď je položená otázka existuje na ňu aj odpoveď. Ak sa podarí rozlíšiť správny čas pre položenie otázky, je možné z toho odvodiť odpoveď. A práve toto uskutočňujú svojím spôsobom všetky systémy Orákula. Astrológ sa preto pozrie na hviezdy – alebo dnes skôr do počítača – v starej Číne to bol pohľad do I–ťingu, druid sa spytoval rún, kartár vyložil karty. Všetky tieto systémy Orákula odrážajú v ich vlastnej reči obrazov a symbolov kvalitu okamihu, a tým nám poskytujú odpoveď na položenú otázku. Žiadny z týchto systémov však nie je lepší ako ostatné. Rozhodujúce je, ktorému orákulu veštec rozumie najlepšie.

Existuje tiež jedna zaujímavá myšlienka, ktorá predpokladá zdroj poznania v hĺbke nášho podvedomia. Často hovoríme o našom podvedomí tak, ako keby patrilo k nášmu súkromnému vlastníctvu, ktoré si nosíme v sebe. Pritom, ale nikto nemôže povedať, kde sa nachádza a ako ďaleko siaha. Možno je neohraničené a možno nás dokonca spája s večnosťou.

Uveďme si na porovnanie vlnu, ktorá je stále spojená s hĺbkou mora. Samotná vlna je symbolom našej individuálnej prírodnej podstaty. Biela pena na jej vrchole zastupuje naše vedomie, zatiaľ čo tmavý vrchol vlny zodpovedá nášmu osobnému nevedomiu. Samotné more zastupuje kolektívne vedomie, s ktorým sú spojené všetky vlny a všetci jednotlivci. Rovnakým spôsobom môže byť naše vedomie ustavične prepojené s nejakým väčším celkom.

Dnešný človek by mal chápať, že pri mnohoznačnosti a protikladoch vzniká veľké kreatívne pole pre odstránenie napätia, ktoré by však úplnou jednoznačnosťou mohlo zaniknúť. C. G. Jung sa k tomuto raz vyjadril: „Paradoxnosť patrí ku podivu k najvyššiemu duchovnému dobru; jednoznačnosť je ale oproti tomu znakom slabosti. Iba paradoxné veci nám pomáhajú lepšie pochopiť plnosť života."

Sme tu, aby sme vám pomohli a tešíme sa, že vás môžeme pritom sprevádzať.