Meditácia je technika, pomocou ktorej je možné pozorovať a kontrolovať svoje myšlienky, pocity a tok energie. Pracuje sa tu s pozornosťou, sústredením, predstavivosťou, dýchaním a pocitmi. Pojem „meditácia“ znamená (v latinčine) „premýšľanie“. Meditáciou sa rozumie stav, v ktorom človek dosiahne maximálnu koncentráciu vo vzťahu k určitému objektu alebo naopak úplné rozptýlenie pozornosti: zmenený stav vedomia, tranz. V tomto stave dochádza k zastaveniu vnímania a myšlienkových procesov a celé sústredenie potom smeruje do vnútorného duchovného sveta, na duchovnú bytosť. Počas meditácie sa hladina „vnútorných rušivých myšlienok“ v mozgu extrémne zníži a vzniká príležitosť na maximálne využitie vnútorných síl a na riešenie určitých úloh.

Poznať druhých je múdrosť.
Poznať sám seba je osvietenie.
Zvíťaziť nad inými - to je sila,
zvíťaziť nad sebou - to je mohutnosť!
Lao-c’ / Lao Tzu

Meditácia je nástroj na spoznanie vlastnej večnej duše a spoznanie hlasu duše. Viac sa dočítate v článku 5 vnútorných hlasov. Kam smerujeme svoju vnútornú alebo vonkajšiu pozornosť, to bude rásť a to si privoláme do života! Čím silnejšia je emócia, tým má myšlienka väčšiu silu a tým rýchlejšie sa prejaví. Kam smeruješ svoju pozornosť!?

„Vediem naplnený život? Prečo som na tomto svete? Prečo myslím, ako myslím?"
Ak hľadáš odpovede na tieto alebo podobné otázky, meditácia ti pomôže. Za týmto účelom sa môžete dať na učenie budhizmu. Alebo uplatniť aj cvičenia z modernej kognitívnej terapie alebo autogénneho tréningu a progresívnej svalovej relaxácie.

Meditácia je technika, pomocou ktorej sa človek učí kontrolovať svoje vlastné myšlienky, rozumieť svojim pocitom a spoznávať samého seba. Meditácia je technika, pri ktorej človek vstupuje sám do seba a pozoruje svoje vnútorné procesy a riadi ich. My nie sme iba týmto telom, myšlienkami a pocitmi, ale aj tým, čo sa dá označiť ako vedomie, duša, svetlo a radosť. Veriť tomu však nestačí. Meditácia je metóda, ktorá to človeku pomáha rozpoznať a zažiť. Je to metóda, pri ktorej sa človek učí vypnúť myšlienky a hlavu a čerpať energiu z Tu a Teraz.

Kedy je pre mňa čo vhodné?

Konečne si poriadne oddýchnuť. Dovoliť si vypnúť. Bez toho, aby vám hlavou prelietavalo tisíc myšlienok ako blesk. Mať čistú hlavu. A ľahkú. Nápady nechať prichádzať a odchádzať. Byť tu a teraz. Cítiť sám seba. Obnoviť svoju energiu.
Niekto si chce len oddýchnuť a načerpať novú silu. Ostatní hľadajú odpovede sami v sebe.
Tu pomáha meditácia. Meditácia je práca s pozornosťou. Naša pozornosť je životná energia! Meditácia podporuje obnovenie neuropsychických funkcií a zanecháva pocit radosti, vnútorného obnovenia energie.

Na tejto stránke vám predstavíme meditačné techniky. Pomôžeme vám rozpoznať a vybrať pre vás tú najlepšiu. Pretože pomocou správnej techniky môžeme dosiahnuť naše ciele ľahšie a rýchlejšie. Ak nemáte čas čítať si toho veľa o meditácii, len sa pohodlne posaďte a zapnite si meditáciu, ktorú nájdete pod týmto linkom. Urobte to TERAZ! :-) Trvá 18 minút a je vhodná pre každého.

Existuje meditácia? Meditácia je komplexná. Súhrnný pojem. V rámci meditácie existujú najrôznejšie techniky a formy.
Meditačnými technikami sú napríklad:

Pri meditácii sa naučíš:

Meditácia je práca s pozornosťou. Vonkajšie okolnosti nemajú na meditáciu žiadny vplyv. Hĺbka meditácie závisí od vnútorného nastavenia človeka.

Pohodlne si sadni alebo ľahni. Ak s meditáciou ešte len začínaš, uisti sa, že máš tento čas vyhradený len pre seba. V absolútnom pokoji.

Krúžia ti hlavou všelijaké myšlienky? Vynárajú sa sčista-jasna ako blesk? Točia sa ti neustále v hlave ako na kolotoči?

Aby sme sa dostali naspäť do „tu a teraz“, aby sme sa mohli sústrediť na daný okamih, je dôležité upokojiť svoje myšlienky. Ako to urobiť? Ako zastavím tento kolotoč myšlienok?

Naše myšlienky žijú z našej pozornosti: Všetko, na čo reagujeme, dostáva od nás energiu. Bez ohľadu na to, či reagujeme na myšlienku pozitívne láskou alebo negatívne strachom. Táto reakcia niečo spôsobí – ak od nej odtiahneme svoju pozornosť, zmizne. Aj myšlienky. Hlava sa uvoľní.

V meditácii a meditáciou sa myšlienky upokoja. Pozorujeme, ako prichádzajú a odchádzajú. Ale nereagujeme na ne.

„Teraz si daj chutný chlieb so syrom,“ hlási mozog, keď nám škvŕka v žalúdku. V meditácii ignoruješ tento nápad a pocit hladu. Uvedomíš si to. Rozpoznáš to. Ale nereaguješ na to. Na začiatku nám po určitej udalosti alebo náročnom dni preletí hlavou veľa bleskových myšlienok. V meditácii tieto myšlienky iba pozorujeme. A aj pocity. Dostal si nepríjemný list od právnika. Nahnevá ťa to. Pozoruj to. Nereaguj na to. Prijmi to. Nechaj tento pocit odísť.

Na začiatku to bude pravdepodobne ťažké. Postupom času však zistíš, že je jednoduchšie nechať svoje myšlienky prichádzať a odchádzať. Sústredíš sa na svoj dych. Len sa nadýchni a znova vydýchni. Môžeš si vytvoriť oázu pokoja, aby sa to podporilo: Pohodlne si sadni alebo ľahni. Je ti príjemnejšie úplné ticho alebo trošku jemnej, tichej meditačnej hudby? Vyskúšaj, čo ti lepšie vyhovuje. Možno si pri tom zapáliš aj sviečky alebo si vytvoríš malý oltár.

Meditácia pracuje s pozornosťou. Intenzita, ktorú človek zažíva pri meditácii, nezávisí od vonkajších faktorov, ale od vnútorného nastavenia.

• Šunrju Suzuki: Zenová myseľ, myseľ začiatočníka: Všedné hovory o zene
• Steve Hagen: Meditácia – začína práve tu! (dostupná v nemeckom jazyku Meditation – beginnt jetzt genau hier!) Windpferd, Obersdorf 2010
• Ulrich Ott: Meditácia pre skeptikov. Neurovedec vysvetľuje cestu k sebe. (dostupná v nemeckom jazyku Meditation für Skeptiker. Ein Neurowissenschaftler erklärt den Weg zum Selbst.) O. W. Barth, Frankfurt 2010

Hudba a slová sú síce zvuky, ale prostredníctvom nich je možné vytvoriť aj ticho, pokoj a pohodu. Na našom meditačnom MP3 nájdeš tlmené zvuky, ktoré ti pomôžu vypnúť a meditovať.

Chcel by si sa radšej nechať viesť a naučiť sa meditovať spoločne?

TU nájdeš naše meditačné semináre.

Si manažér? Vrcholový športovec? A vystresovaný? Ponúkame ti na mieru vyrobené, individuálne stres manažment a meditačné semináre. Chcel by si vedieť viac? Nech sa páči!

Cítiš sa frustrovane? Bez motivácie? A bez energie? Ale zjavne na to nie je žiadny dôvod?
My ľudia si osvojujeme určité vzorce správania sa. Stereotyp sa vkráda bez toho, aby sme si to naozaj všimli. To môže mať negatívny vplyv na našu pohodu.
Ale je tu dobrá správa: Z týchto vzorcov správania sa môžeme vymaniť. Stereotypy vieme zmeniť. Vedome ovplyvňuj svoj život! Môžeš dosiahnuť všetko, čo len chceš, pokiaľ do toho vložíš svojho ducha a svoje srdce. Ako? Zisti to a podnikni príslušné kroky. My ti s tým radi pomôžeme.

Zavolaj nám, mobil: +421 902 734 483, alebo napíš sem.

To všetko spôsobí, že sa sústredíš na to, čo sa v tebe deje. Cítiš, ako energia prúdi stále viac a viac tvojím telom. Pravidelná meditácia upokojí myseľ a spôsobí, že sa stane jasnou. Existujú rôzne meditačné techniky – vyskúšaj, ktorá ti bude najviac vyhovovať.

Toto video hovorí o tom, ako fyzici strieľali malé guličky hmoty, ktoré prechádzali štrbinou. Ide v ňom o tzv. Youngov pokus alebo dvojštrbinový experiment. Fyzici zistili, že v určitých momentoch sa elektrón správa ako vlna a v určitých momentoch zase ako gulička. Do dnes im nie je jasné, prečo k tomu dochádza. Pri tomto pokuse išlo o to zistiť, čo je to elektrón, či je to vlna alebo gulička. Ak predpokladáme, že elektrón je gulička a máme dve štrbiny, tak by sa mali aj na druhej strane zobraziť dva pruhy. Preto fyzici urobili tento pokus so strieľaním elektrónov, ale namiesto dvoch pruhov sa zobrazila vlnová interferencia a to ich prekvapilo. Tak si povedali, že vyskúšajú strieľať elektróny po jednom. Ale aj vtedy, keď ich strieľali po jednom, vznikla interferencia, čo ich znovu prekvapilo. To znamená, že jeden elektrón vo forme vlny prešiel zároveň obidvoma štrbinami a zároveň žiadnou. Fyzikom to nedávalo zmysel. Preto k nemu postavili špeciálnu kameru, aby mohli pozorovať, ako môže elektrón po vystrelení prejsť obidvomi štrbinami a žiadnou. V momente, keď to začali pozorovať dopadol pokus inak a zobrazili sa opäť dva pruhy. Elektrón zmenil svoje správanie a začal sa správať ako gulička.

Fyzici sa dnes hrajú na to, že nevedia, prečo je tomu tak a nemôžu alebo nechcú to povedať kvôli tomu, lebo samotné vysvetlenie má duchovný charakter. Elektrón, ktorý je vlastne vlnou, sa stáva matériou. Zistili aj to, že keď tento pokus pozoruje pes alebo mačka, tak sa nestane nič. Musí to byť iba človek, pretože iba človek má dušu.

Pozornosť človeka má obrovskú energiu a práve pozornosť človeka spôsobuje, že sa vlny stávajú hmotou. Vesmír existuje len vďaka pozorovaniu bytostí a pozorovaniu Boha. Naše myšlienky sú tiež jemnohmotné a majú vlnový charakter. Myšlienky, ktoré nám prichádzajú do hlavy ako vlny, samé o sebe neexistujú, až kým im nezačneme venovať pozornosť. Akonáhle im začneme venovať svoju pozornosť začnú sa zhmotňovať a začnú priťahovať tú realitu, ktorej venujeme viac pozornosti. Je preto dôležité, aby si každý človek uvedomil, akú má v sebe silu a aby nevenoval pozornosť negatívnym myšlienkovým štruktúram.

1. Pozorovanie
2. Introspekcia (sebareflexia)
3. Dychové techniky
4. Koncentrácia
5. Vizualizácia
6. Astrálne cestovanie
7. Meditácia s lotosovým kvetom

Všetko sa musíte naučiť - len veľmi málo vecí vám „spadne do lona“. Aké intenzívne by niečo malo byť? Koľko času do toho investujete? Venujete sa tomu každý deň? Niekoľkokrát do týždňa? Dva až trikrát do mesiaca? Meditácia sa podobá behu. Niektorí majú radšej beh na dlhé trate. Iní zase kratšie trate, ale častejšie. Máš s tým už nejaké skúsenosti? Potom je to jednoduchšie. Výber meditačnej techniky je tiež veľmi individuálny.

Ktoré meditačné techniky poznáme?

1. Pozorovanie

Pozorovať a nereagovať je základná meditačná technika. Vedome precítiť svoj dych, svoje telo a svoju energiu. Odbiehajú ti myšlienky iným smerom? Vytráca sa pozornosť? Vtedy dýchaj celkom vedome. A sústreď sa len na svoje telo. Cítiš, ako dych prichádza a odchádza, ako prúdi celým telom. Vnímať, pozorovať a nereagovať – nám pomáha uvedomiť si, že nie sme len týmto telom, ale človekom nás robia aj naše myšlienky, pocity a naša duša.

Postupom času si všimneš, že niektoré myšlienkové vzorce (problémy) sa touto technikou nedajú vypnúť. Určité problematické vzorce, ktoré sa „usadili“ v mozgu. Aby sme tieto myšlienky (problémy) dostali z hlavy, musíme ich rozdeliť: na časť, ktorú môžem ovplyvniť, ktorú môžem zmeniť. A na ďalšiu časť, ktorú musím prijať.

Tým, že určitým častiam reality hovoríme príliš „áno“ alebo „nie“, v našej hlave vznikajú silné myšlienkové prúdy, ktoré z hlavy nedokážeme dostať len pozorovaním a nereagovaním. Takže musíme tento problém rozdeliť: Ktorú časť tejto problematiky alebo reality mám pod kontrolou a ktorú nie? Čo môžem zmeniť ja sám? Keď viem, ktorú časť problému môžem svojím konaním ovplyvniť, musím si dať za cieľ, že to urobím! Rovnako, ak viem, ktorú časť problému nemôžem ovplyvniť, musím ju odovzdať vyššej moci a pustiť ju.

2. Introspekcia (sebareflexia)

Vieš, prečo myslíš tak, ako myslíš? Čo sa skrýva za určitými pohnútkami? Sú tieto myšlienky pre mňa užitočné? Vedú ma tieto myšlienky a moje pocity k môjmu cieľu?

Uvedomenie si toho, prečo človek myslí, ako myslí, sa nazýva introspekcia. Aj tu je potrebné rozpoznať: Môžem niečo zmeniť sám? Alebo odovzdávam kontrolu nad touto situáciou vyššej moci?

Keď ráno vstaneš, niekedy je tvojou prvou myšlienkou: Dnes je všetko na figu a zlé. Má to nejakú príčinu? Rozchod s partnerom? Ocitol si sa v náročnej situácii v práci? Môžeš to zmeniť? V introspekcii pozorujeme, ktoré myšlienkové vzorce sú pre mňa užitočné. Tie ostatné necháme odísť. Mám pocity viny? Zablokujem ich. Odčerpávajú energiu. Brať si veci osobne, vzťahovať si ich vždy na seba, robiť unáhlené závery a preháňať, nás nikam neposunie. Introspekcia nám pomáha to rozpoznať.

Pravidelná meditácia je pre duchovný rozvoj dôležitá a zároveň náročná. Niekedy je jednoduché meditovať. Niekedy to také ľahké zase nie je. Je to vtedy, keď nás ovládnu negatívne myšlienkové vzorce. S pomocou introspekcie sa ich naučíš opraviť alebo nechať ísť. Rozpoznáš, ktoré myšlienky sú pre teba dôležité a pomôžu ti napredovať. Na tie sa zameraj. Keď tieto myšlienkové vzorce spracuješ introspekciou, ďalšia meditácia bude o poznanie hlbšia. Viac o introspekcii (sebareflexii).

3. Dychové techniky

Niekedy sa myšlienky točia v hlave ako kolotoč. Prevláda nepokoj. Človek preskakuje z jednej vnútornej vety na druhú. Uvoľnenie neprichádza. Ak sa v takýchto chvíľach sústredíš len a výlučne na svoj dych, pomôže ti to zastaviť tento kolotoč myšlienok. Vedomý nádych a výdych pomáha načerpať energiu. Sústredenie na prúdenie dychu je upokojujúce. Hlava sa vyčistí. Vedomé dýchanie nie je vhodné po celú dobu meditácie. Pozorovanie prvých 21 nádychov a výdychov, vnímanie prúdenia vzduchu, je však dobrým začiatkom. Viac o dychových technikách.

4. Koncentrácia

Na ďalšie napredovanie je potrebná koncentrácia. Existujú na to rôzne cvičenia. Na začiatku je dobré sústrediť sa na niečo všeobecné. Na svetlo alebo určitú farbu. Pracujete tak na konkrétnych čakrách. Každej čakre zodpovedá určité svetlo. Aké a prečo? Tu uvádzame a popisujeme jednotlivé čakry.

Každý, kto sa dokáže sústrediť na svetlo alebo farbu, to môže následne rozšíriť na mantry. Mantra je druh krátkej modlitby.

Väčšinou sú mantry v sanskrte a začínajú s „OM“. Aj v Biblii je napísané: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Hovorí sa, že počiatočnou vibráciou je AUM (spolu OM). Potom pokračuje mantra ďalej. Napríklad: „Óm Só ham“, alebo „ÓM, SÓ HAM ŠRÍ DEVA PURISA MAHADEVAYA NAMAHA“, alebo „Óm maní padmé húm“.

Mantry sa nemusia spievať v sanskrte. Aj tvoja vlastná veta sa stáva mantrou.
Každý si môže vymyslieť aj vlastnú formuláciu a opakovať ju. Je to druh autohypnózy. „Každým dňom sa mi darí lepšie a lepšie.“, „Každý deň som o krok bližšie k môjmu úspechu.“ „Som stále zdravší a zdravší.“ „Učím sa z každého neúspechu a stávam sa stále úspešnejším a úspešnejším.“ Tieto vety je dôležité formulovať tak, aby boli uveriteľné aj pre toho, kto si ich stále opakuje a vedel sa s nimi stotožniť. Uhol pohľadu musí byť pravdou. Ak si opakuješ nejakú vetu, ale neveríš jej, potom to nebude fungovať.

Napríklad, ak niekomu diagnostikovali rakovinu a ako mantru si bude stále opakovať „Som zdravý“, jeho telo sa dostane do konfliktu. Ak si človek povie, ja nie som len týmto telom, ale aj dušou, a túto vetu vzťahuje na svoju dušu, tak to bude fungovať. V opačnom prípade musíš vetu preformulovať, napríklad takto: „S každým nádychom do mňa prúdi energia a uzdravuje ma.“

Mantry nám pomáhajú zaoberať sa našim podvedomím. Môžeme ho preprogramovať a naučiť sa myslieť pozitívne.

Ak sa chceš sústrediť na kvet života, TU si ho môžeš stiahnuť!

Odporúčam, aby ste takéto opakovanie viet alebo mantier praktizovali na začiatku alebo na konci každej meditácie. Pomáhajú prehĺbiť strednú meditáciu. Zažiť bezmyšlienkovitý stav. Necítiš len svoje telo, pocity a myšlienky, ale aj svoju dušu. Ak precítiš, že si duša a že si s ňou v spojení, nemusíš sa báť.
To je zmyslom meditácie: zbaviť sa strachu a žiť v rovnováhe a radosti.

5. Vizualizácia

Čo chcem dosiahnuť? Premýšľaj o tom na začiatku alebo na konci meditácie. Potrebujeme mať ciele. Dôležité sú pritom pozitívne emócie. Niekde vo vesmíre existujú spôsoby, ako môžeš dosiahnuť svoj cieľ. Riešenie niekde existuje. Zameraj sa na pozitívne emócie, aby ti tvoje podvedomie pomohlo nájsť k nemu cestu.

To sa deje pomocou vizualizácie. Odporúčam ju používať spolu s dychovými technikami. Jedným z cieľov je bezmyšlienkovitý stav. Dosiahnuť tento stav je obzvlášť náročné. Hlava potrebuje veľmi často niečo „na hranie“. Tu pomáhajú mantry alebo individuálne vety. Naša hlava by nám nemala predostierať žiadne hororové scenáre. Mala by nám pomôcť dosiahnuť naše ciele. K tomu je potrebné, aby sme vedeli, aké naše ciele sú.

Založ si zošit, do ktorého si budeš zapisovať všetky svoje ciele a priania na všetkých úrovniach. Zapíš si ich vždy, keď ťa niečo napadne. Tak často, ako je to možné. Týmto spôsobom naznačíme našej hlave konkrétny smer. Keď sme v stresových situáciách, nemali by sme sa sústrediť na problém, ale na riešenie. Potrebujeme cieľ, na ktorý sa môžeme sústrediť aj v tých najťažších situáciách. Hľadanie riešení musí byť silnejšie ako negatívne myšlienky.

Túto techniku ​​používaj často, ale vždy s mierou. Na ceste na vrchol sa tiež nepozeráš stále na vrchol hory. Choď vedome svojou cestou. Z času na čas pohľadom hore skontroluj, či si na správnej ceste. A potom sa znova zameraj na ďalšie kroky. Predstavuj si pozitívne emócie. Vizualizuj si svoje ciele, to, čo chceš dosiahnuť. Pomáha to udržať smer. A potom: Buď tu a teraz. Sústreď sa na ďalší krok, ktorý nasleduje.

6. Astrálne cestovanie

Zažiť astrálne cestovanie je najvyšším cieľom meditácie. Je to veľmi hlboká forma meditácie, ďalšia úroveň. Astrálne cestovanie má v zásade štyri fázy:

• V prvej fáze sa človek dostáva do stavu tranzu. Tranz je prechod medzi bdením a spánkom.
• V druhej fáze, v prvom stupni astrálneho cestovania, sa meditujúci dostáva do sféry, kde chodia ľudia, ktorí sa nachádzajú vo fáze snového spánku a potom sa vedome vrátia znovu naspäť.
• V tretej fáze ide človek tam, kde chodia ľudia, ktorí sa nachádzajú v hlbokom spánku. Do tohto stavu vstupuje vedome a tiež sa z neho vedome vracia naspäť.
• Ďalším krokom sa dostáva do štvrtej fázy. Pri astrálnom cestovaní štvrtého stupňa ide človek na miesto, kam sa ľudia dostanú, keď zomrú. Aj tu ide vedome tam a vedome sa aj vracia znovu naspäť.

To sú už techniky pre pokročilých. Človek ich môže vykonávať len vtedy, keď je schopný dosiahnuť bezmyšlienkovitý stav. Musí tiež veľmi dobre poznať a ovládať sám seba.

Túto techniku by mal vykonávať len ten, kto má pod kontrolou všetky elementy a dokáže ovládať aj hlasy vychádzajúce z týchto elementov.

Odporúčam prečítať si predtým článok „Päť vnútorných hlasov“ a „Práca s elementmi“.

Ak sa niekto zaujíma o astrálne cestovanie a chcel by sa dostať do týchto hlbokých stavov, tak mu odporúčam sústrediť sa počas meditácie na Šrí Jantru a kvet života.

Vstaň ráno pri východe slnka a medituj. Po meditácii si ešte na pol hodiny ľahni spať. Tým trénuješ vedomé prechody medzi spánkom a bdením. A zároveň aj techniku astrálneho cestovania.

V hinduizme, budhizme, rovnako ako aj v staroegyptských náboženstvách bol lotos veľmi uctievaný. Vo všetkých troch náboženstvách môžeme na mnohých sochách, na mnohých maľbách vidieť, že božstvá všetkých troch náboženstiev buď držia v rukách lotosový kvet alebo sa narodili z lotosového kvetu alebo jednoducho sedia na lotosovom kvete. To nie je náhoda: Meditácia s lotosovým kvetom je jednou z najstarších techník duchovného rozvoja.

Táto meditácia je sama o sebe pomerne jednoduchá: V našej slnečnej pleteni (solar plexus) sa nachádza veľmi dôležité centrum, ktoré dnes nazývame tretia čakra. To je to, čo ľudia v dnešnej dobe poznajú ako vnútorný pocit v bruchu (intuíciu).

Pri tejto meditácii si človek predstavuje biely lotosový kvet, ktorý pomaly vyrastá v tejto tretej čakre. Človek si predstaví, že do tretej čakry zasadí semienko lotosu a pri každej meditácii sa o tento lotosový kvet stará. Lotosový kvet je potrebné v meditácii, ako aj počas dňa „zalievať“ láskou a vďačnosťou, aby neustále rástol a rozvíjal sa stále viac a viac. V ideálnom prípade bude lotosový kvet v našej predstave taký veľký, že obalí celé naše telo. Nejde o žiadnu prázdnu predstavu - čakra sa začína sama rozvíjať a otvára nás vyššej energií. Naša duša sídli v našej tretej čakre, kde je náš solar plexus (nie v našom srdci). Samozrejme, že duša je tam v inej dimenzii. Naša duša je bránou do vyšších dimenzií, dverami k Bohu! Čím viac lásky a vďačnosti vysielame cez túto bránu, tým viac lásky k nám prichádza z iných dimenzií cez našu dušu!

Lotosový kvet je naozaj veľmi zaujímavý: jeho semienka vydržia viac ako 1000 rokov a aj potom ešte stále rozkvitnú. Takže lotosový kvet je naozaj veľmi odolný kvet - a nielen to: dnešné nanotechnológie sa od lotosového kvetu toho veľa naučili.

Lotosový kvet vyrastá zo špinavých vôd a bahna, ale zostáva nimi nedotknutý a čistý. Bez ohľadu na to, koľko znečistenej vody alebo bahna lotosový kvet zasiahne, odteká z jeho povrchu preč. Vďaka výskumu lotosového kvetu vznikla nanotechnológia.

Naša duša, symbolicky, ako lotosový kvet, zostáva nedotknutá bahnom materiálneho sveta. Sústredením sa na našu 3. čakru a prostredníctvom predstavy lotosového kvetu sa čakra otvára a naše centrá sa potom harmonizujú. Cieľom nie je sústrediť sa na lotosový kvet len počas meditácie, ale aj v priebehu dňa. Keďže centrum reaguje veľmi silno na negatívne a pozitívne vibrácie, môžeme ich rozpoznať prostredníctvom nášho vnútorného pocitu alebo nás upozornia na výkyvy.

Lotosový kvet prenikne do našich energetických centier a bude chrániť našu auru. Preto je táto meditácia taká dôležitá. Ak sa dostatočne dlho sústredíte na tento lotosový kvet, začne náš vnútorný lotosový kvet žiť a bude naše astrálne telo zásobovať energiou a tiež určitými zvukmi. Tieto zvuky čistia celý energetický systém a pomáhajú nám spojiť sa s našou dušou. Myšlienky, ktoré vám prichádzajú, nepozorujete, ale vrátite sa k svojmu vlastnému sústredeniu. Ak budete túto meditáciu praktizovať dostatočne dlho, bude spojenie s dušou a tým aj s vlastnou hlbokou múdrosťou a vlastným božským Ja, stále väčšie. V tejto meditácii ide o to, aby ste sa prostredníctvom lásky a vďačnosti dostali do bezmyšlienkového stavu a dokázali ste si tento stav udržať aj počas dňa, nielen počas meditácie!

Viac o meditácii s lotosovým kvetom nájdete v knihe: Sensei zo Šambaly 1.

Čím hlbšie chceš ísť do seba, tým stabilnejšie by si si mal sadnúť alebo ľahnúť.

Meditácia je pre teba nová? Si nepokojný? Potom medituj pri pomalých prechádzkach. Aj popritom je možné vykonávať pozorovanie a introspekciu (sebareflexiu). Dobrým spôsobom, ako začať meditovať, sú aj jogové cvičenia.

Pozoruj svoje vnútorné procesy. Sústreď sa na svoje vnútro. Je to možné, ak ideš pomaly a vedome. Alebo rob ľahké jogové cvičenia.

Chceš ísť hlbšie? Vtedy je veľmi dôležitá stabilná poloha. Zaujmi pozíciu lotosového kvetu. Sadni si vzpriamene. Nohy sú prekrížené, päty sú na stehnách. Je to pre teba zatiaľ nepríjemné? V tom prípade si len rovno sadni. Precíť zem. Pozícia lotosového kvetu nás ukotvuje pevne so zemou – môžeš v nej aj zaspať a aj tak sa neprevrátiš.

Chceš sa sústrediť na Šrí Jantru? TU si ju môžeš stiahnuť!

Vytvorenie jednoty

Na začiatku je pre každého najväčšou výzvou venovať sa tomu už stále. Zostať pritom. Meditovať každý deň. Premeniť rutinu na zvyk meditovať.

Postupom času si všimneš, že každodenná meditácia robí človeku veľmi dobre. Podobne ako pri umývaní zubov alebo sprchovaní ide o očistu – vnútornú: byť každý deň v harmónii so sebou samým a okolím.

Často je tomu tak, že hlava hovorí jedno, srdce druhé a telo niečo tretie. A disciplína chce niečo medzitým.
Pravidelná meditácia spôsobí to, že sa tieto rôzne časti môjho Ja zjednotia.

Bude ti jasné,
- čo chceš.
- čo ti robí dobre.
- kam vedie tvoja cesta.
- čo je pre teba dôležité.

Čo je vlastne zmyslom a účelom môjho života? Ktorým smerom sa chcem uberať?

Meditácia nám prostredníctvom vhľadu do seba dáva na to odpovede:

Zmysel je jednoduchý – prísť nakoniec k Bohu ako vyspelá bytosť... Človek, to je syntéza duchovnej a materiálnej podstaty. A táto syntéza je nevyhnutná, pretože aby duša nadobudla určitú formu, musí prejsť materiálnym štádiom, teda dozrieť. Človek, podobne ako motýľ, prežíva štádium rozvoja svojej duše. Sensei zo Šambaly, kniha 1, kapitola 30

Zachovávať vnútorný pokoj – pustiť to

Na začiatku myšlienky krúžia hlavou. Opakujú sa. Neustále sa vynárajú. Nereagovanie na ne nám pomáha znovu nadobudnúť vnútorný pokoj.

Nie všetko, čo zamestnáva našu myseľ, môžeme zmeniť. Niektoré veci sa ma osobne dotýkajú, iné závisia od vonkajších faktorov. Dôležité je odovzdať veci, problémy, ktoré nemôžem ovplyvniť, vyšším silám.

Napríklad, ak neustále premýšľam o tom, že mám málo peňazí alebo nemám peniaze, a odoberá mi to energiu, môžem tieto myšlienky rozdeliť na dve časti.

A to na:

- To môžem zmeniť. Mám tieto možnosti, čo môžem pre to urobiť.
- To nemôžem zmeniť. Nemám ani žiadne možnosti na to, aby som pre to niečo urobil. Preto to odovzdávam vyšším silám.

Ak to budem robiť pri meditácii pravidelne, tak nakoniec príde ticho. Bezmyšlienkovitý stav. V tomto pokoji a bezmyšlienkovitom stave mám prístup k mojim vnútorným silám, ktorých si ešte nie som vedomý. Pri meditácii je dôležité uvedomiť si, že sa môžem naladiť na rôzne myšlienkové štruktúry. Ako napríklad rádio, ktoré je naladené na určitú frekvenciu. Dôležité je rozpoznať: TO NIE SOM JA. JA SOM pozorovateľ pozorovateľa. Tento pozorovateľ si môže vybrať, ako chce na určité veci reagovať.

Keď si človek zvykne meditovať každý deň, zistí, že meditácia má rôzne hĺbky a kvality. Tie závisia od toho, aký máme deň. Keď som vystresovaný, som pod tlakom môjho šéfa, dieťaťa, manželky, manžela, tak potom má večerná meditácia úplne iný účinok a hĺbku, ako keď strávim deň v pokoji a rovnováhe.

Preto ak sa chce človek dostať v meditácii hlbšie a ďalej, mal by dbať na to, ako strávi deň, ako reaguje alebo nereaguje. Čomu venuje pozornosť a čomu nie.

Kto chce ísť ešte hlbšie, môže si meditáciu rozšíriť na celý deň. To neznamená, že budem celý deň neprítomný duchom, ale že smerujem časť mojej pozornosti neustále dovnútra a pýtam sa sám seba: V akej som nálade? Čomu venujem pozornosť?

Vystrašilo ma to, čo povedal môj šéf? Bol som nahnevaný, pretože niekto na ceste nezareagoval tak, ako by som chcel? Ak človek počas dňa, každý deň, pozoruje svoje vlastné reakcie a dostane sa hneď do rovnováhy, potom bude pre neho jednoduchšie pri večernej meditácii preniknúť do ešte hlbších úrovní a dosiahnuť ich.

Kto dlhšie medituje, to už zistil aj sám. Na začiatku nie je dôležité, či medituješ v sede alebo v ľahu. Čím dlhšie a častejšie človek medituje, tým viac si musí dávať pozor na to, aby mal napríklad vystretý chrbát. Alebo že pomaly, ale s istotou stráca pocit tela (uvedomujem si, že ja nie som „len“ toto telo).

Dôležité je meditovať v lotosovom sede alebo tiež v ľahu. Keď sa moje vedomie uvoľní alebo sa dostanem hlbšie do podvedomia alebo do astrálnych rovín, tak môžem stratiť kontakt so svojím telom. V lotosovom sede alebo v ľahu je telo v „spiacej polohe“ bez toho, aby spalo. Meditácia je ako spánok. Uvedomuješ si však, čo sa okolo teba deje.

Na začiatku budeš ešte potrebovať hudbu, aby si sa upokojil po náročnom dni. Postupom času si všimneš, že meditovať môžeš aj bez hudby a kdekoľvek. Nezávisle od okolia.

Podľa toho môžeš rozpoznať, ako hlboko už dokážeš meditovať. Dokážem meditovať len tam, kde je úplné ticho? Alebo môžem meditovať aj na miestach, kde je veľa zvukov a hluku? Keď je kvalita meditácie nezávislá od vonkajších podnetov, potom vieš, že si urobil pokrok.

1. Ako môžem prežiť tento deň šťastne?
2. Koľko ľahkosti je v mojich činoch?
3. Ako reagujem v kritických situáciách?

Ako reagujem na znepokojivé okolnosti? V ťažkej finančnej situácii, pri strate zamestnania alebo pri zdravotných problémoch?

Keď si človek zachová pokoj v takýchto kritických situáciách, vidí veci pokojnejšie. Samozrejme, že pri tom cíti smútok alebo hnev. Musí si priznať svoje pocity. Napriek tomu však možno takéto situácie prijať s pokojom a pokorou. Je tomu tak? Potom si vo svojej práci na sebe samom už veľmi ďaleko.

Prijať veci, ktoré človek nemôže zmeniť. Každý, kto to dokáže, ide tým správnym smerom. Vďaka meditácii to dokážeme. Čím hlbšie človek v meditácii ide, tým intenzívnejšie sa učí, zažíva, spoznáva. Kto zažil meditáciu a spoznal ju ako mystickú skúsenosť vie, že nie sme len toto telo, tieto myšlienky a pocity, ale aj večná duša, ktorá prechádza z jedného života do druhého. Nepomôže len tomu veriť, ale musíš ísť do hĺbky a prežiť to. To je to, čo je dôležité. Tvoja vlastná skúsenosť s meditáciou.

Ľudia sú rôzni. A každý reaguje na meditáciu a mágiu inak.

Niektorí ľudia vidia toho veľmi veľa. Majú vízie a vnuknutia. Vidia svetlo. Archanjela Gabriela alebo archanjela Michaela. Komunikujú s nimi. Pohybujú sa v astrálnych rovinách. Iní ľudia na začiatku necítia ani nevnímajú nič. Niektorí necítia nič ani po rokoch. Je to dôležité?

V konečnom dôsledku nie je podstatné, či niekto má alebo nemá vízie. Astrálna rovina sa dá porovnať s internetom: Na internete môžem nájsť veľa užitočných vecí, ale aj veľa hlúpostí a nezmyslov. V astrálnej rovine je to podobné. Ak sa tam napríklad niekto rozprával s archanjelom Gabrielom, čo dôležité tým zistil? Bol to len taký všeobecný „small talk“? Alebo mu niekto porozprával o tom, ako sa stavali pyramídy? Je to všetko dôležité pre jeho vlastný život?

Vízie sú také, aké sú. Nie sú dobré a ani zlé. Každá vízia je nejaká informácia. Je to energia. Dôležité je to, čo s nimi človek urobí.

Niektorí ľudia vďaka tomu, že majú určitý dar, ľahko sa dostanú do iných úrovní alebo majú vízie, rozvíjajú svoj duchovný egoizmus. Myslia si, že sú lepší ako ostatní, ktorí to (zatiaľ) nedokážu. V bežnom živote sa dostanú do nerovnováhy. Ak archanjel Gabriel povedal niekomu, že je predurčený robiť niečo lepšie ako to, čo momentálne robí a ten človek bez rozmýšľania odíde zo svojej práce, aké to bude mať následky? V najhoršom prípade zostane bez práce a musí žiť z podpory v nezamestnanosti. Je to pre neho lepšie? Čo mu teda tento dar, že sa dokáže rozprávať s archanjelom Gabrielom, skutočne priniesol?

To, či niekto má alebo nemá vízie, nie je rozhodujúce. Oveľa dôležitejšie je:

Keď ma meditácia, podobne ako Eckharta Tolleho a Neale D. Walscha, inšpiruje k písaniu kníh alebo ku komponovaniu hudby, keď vidím nové riešenia, ako môžem zmeniť svoju situáciu alebo ako môžu iní zlepšiť svoju situáciu, vtedy sú vízie úžasným darom.

Na duchovnej ceste by sa malo ego zmenšovať, porovnávanie a posudzovanie by malo zmiznúť.

Samozrejme, v určitej miere nám ego zostane aj naďalej. To je úplne v poriadku, pretože inak by sme sa nemohli vnímať ako oddelené, samostatné bytosti. Dôležité je však udržať toto vlastné ego na svojom mieste – humorom a určitou sebairóniou.

Jeden buddhistický mních dostal otázku od človeka zo západu a mal jednu minútu na to, aby mu popísal, čo je to Buddhovo učenie. Mních povedal, že na odpoveď stačí len jedna veta: „Žiadne ego - žiadny problém!“

To je skutočná duchovná cesta.

Ďalší pekný príbeh je o dvoch žiakoch, ktorí sa učili u dvoch rôznych majstrov. Každý žiak sa snaží povedať o svojom majstrovi len to najlepšie. Jeden z nich povedal:

„Môj majster je taký veľký – že keď stojí na jednom brehu rieky a pohne rukou, ty stojaci na druhom brehu rieky to pocítiš ako facku“. „Čo všetko dokáže tvoj majster?“, opýtal sa toho druhého. On odpovedal: „Vieš, môj majster, keď spí, tak spí, keď číta, tak číta a keď je, tak je.“

To je skutočné majstrovstvo. Byť v Tu a Teraz. Bez vytvárania problémov. To je to, čo by mal človek dosiahnuť meditáciou. Nejde o to, kto má vízie. Alebo nadprirodzené sily. Aj keď sa v určitej miere tiež prejavia. Ide o sebapoznanie.

Ďalší príbeh: Žiak sa pýta svojho majstra: „Čo mám urobiť, aby som dosiahol osvietenie?“ Majster odpovedal: „Osvietenie je už Tu a Teraz s tebou. Nemôžeš ho dosiahnuť, musíš ním byť.“ Žiak sa ale ďalej stotožňoval s myšlienkou, že osvietenie je ťažké dosiahnuť. A keďže si myslel, že ho nedosiahol, tak sa opýtal, či ho majster dosiahol. Majster odpovedal: „Vieš, osvietenie dosiahneš vtedy, keď pojmy ja, ty, on, atď. stratia svoj význam a prestanú existovať.“

Úspech meditácie je merateľný. Pozorovaním toho, aké silné je ešte ego. Ovláda nás ešte? Alebo ho máme pod kontrolou? Meditácia je úspešná vtedy, keď zostaneš pokojný v každej situácii. A keď cítiš, že si v rovnováhe bez ohľadu na to, čo sa okolo teba deje. Nezáleží na tom, čo sa deje navonok, ale na tom, ako na to vnútorne reaguješ.

V predchádzajúcich článkoch sme písali o výhodách meditácie, pokúsili sme sa vysvetliť, čo meditácia je a čo nie je. Spojili sme meditáciu s bezmyšlienkovým stavom a so schopnosťou získať odstup a pozorovať svoje vlastné myšlienky. Zlepšenia v tejto oblasti je možné dosiahnuť len praxou, žiadne vysvetlenia alebo inštrukcie nepomôžu dostatočne.

Najefektívnejšou pomocou je vedenie od niekoho, kto to už dosiahol. Pozitívnym výsledkom v tejto oblasti je schopnosť kontrolovať našu myseľ. My všetci sme jedinečné bytosti, plné osobitných schopností a tiež obmedzení. Niektorí ľudia považujú za pomerne ľahké sledovať svoje vlastné myšlienky, iní ľudia so silnou vôľou majú schopnosť na určitý čas zastaviť tok myšlienok. Ale existujú aj ľudia, ktorí nedokážu pokojne sedieť (najmä na začiatku) alebo nedokážu dosiahnuť bezmyšlienkový stav. Títo ľudia môžu byť demotivovaní a povedať si: „U mňa to jednoducho nefunguje.“

Aj pre týchto ľudí však existuje spôsob, ako môžu dosiahnuť výsledky. Týmto nástrojom je sebapozorovanie. Introspekcia (sebareflexia) je definovaná ako „Skúmanie alebo pozorovanie vlastných mentálnych a emocionálnych procesov.“ Väčšina ľudí má problém ovládať svoje myšlienky, pretože nevedia, ako funguje ich vnútorný svet. Ak sme napríklad veľmi vystresovaní, tak jednoducho nedokážeme prestať myslieť. Prečo? Naša myseľ považuje niektoré životné situácie za kritické a musí sa na túto situáciu sústrediť vo dne aj v noci, pretože ak „by sa na to nezameriavala“, tak by to mohlo ohroziť tvoj život!

Poznaj sám seba!!! Hľadaj odpovede na otázky: „Prečo je táto situácia taká silná? Je tento stres alebo strach reálny? Som skutočne v stave ohrozenia? Čo sa mi stane, ak sa táto moja nočná mora vyplní?“ Odpovede na tieto otázky môžu odhaliť realitu a možno si časom uvedomíš, že niektoré situácie nie sú pre teba také nebezpečné, a tak môžeš byť pokojnejší a uvoľniť sa – tvoja myseľ sa nemusí tak silno zameriavať na niečo konkrétne. Potom nebude ani tok tvojich myšlienok taký intenzívny.

Alebo je tu ďalší extrém, sen, ktorý máme. Ak niečo veľmi chceme a veľmi si to prajeme, neustále premýšľame o tejto situácii, prehrávame si tento film o želanom výsledku stále dookola. Týmto spôsobom, aj keď ide o pozitívne pocity, naša myseľ premýšľa príliš veľa. Nie je tam miesto pre pokoj. Naše nervy sa nemôžu uvoľniť a realita nášho života je znovu zahalená v hmle myšlienok.

Introspekcia (sebareflexia) môže byť v takomto prípade veľmi cenná a prináša skutočný poklad: poznanie a pokoj. To je moja vlastná skúsenosť. Poznám viac sám seba, som si viac vedomý reality, prichádza viac pokoja. A vďaka tomu je moja myseľ automaticky pokojnejšia, nemám potrebu príliš veľa premýšľať o živote, a preto je moja vízia jasnejšia. Bezmyšlienkový stav prichádza bez špeciálneho úsilia, pretože „nie je o čom premýšľať“.

Introspekcia (sebareflexia) je forma predmeditácie. To znamená: Keď niekto pravidelne medituje, zistí, že kvalita meditácie závisí od toho, ako pozitívne alebo negatívne prežil svoj deň. Aké mal myšlienky, pozitívne alebo negatívne. Ak má človek za sebou takpovediac „nanič deň“, tak potom potrebuje meditáciu vlastne len na to, aby sa vysporiadal s týmito myšlienkami. Potrebuje pri meditácii čas na introspekciu (sebareflexiu), aby spracoval tieto negatívne myšlienky. Introspekcia v tomto prípade pomáha zistiť, aké chyby napr. pri mojich myšlienkach robím alebo som urobil a musím tieto myšlienky preformulovať opačne.

Existujú rôzne myšlienkové chyby a ja sa tu pokúsim uviesť aspoň niektoré (vymenovať ich všetky by už presahovalo rámec tohto článku).

Na cvičenia, ktoré sú tu popísané alebo myšlienkové pochody, ktoré sú tu uvedené, nie je potrebná meditácia v tom zmysle, že človek len leží alebo sedí a zaoberá sa len sebou samým. Takúto introspekciu je možné robiť pri šoférovaní, vo vlaku, vlastne kdekoľvek, kde môžeš ísť aspoň časťou svojej pozornosti dovnútra, aby si videl, čo sa v tebe odohráva.

1. Myšlienková chyba: Pocit viny

Ak má človek pre niečo pocit viny, znamená to, že sa daná vec / téma bude opakovať znova a znova. Prečo?

To, čomu venujeme pozornosť, to bude rásť a je jedno, či je to pomocou ÁNO alebo NIE. Či s niečím súhlasíme alebo proti tomu bojujeme. Napríklad: Dieťa sa učí bicyklovať a ustarostená mama mu povie: „Daj si pozor na ten kameň, ktorý leží v strede cesty!“ Dieťa si ho samozrejme všimne a začne sa báť, a tak sa zameria na tento kameň, že doň aj naozaj narazí. Čo sa stane? Matka mu bude nadávať, že nepočúva, čo mu hovorí atď. Dieťa si bude myslieť, že urobilo chybu a bude sa obviňovať. Toto je možné aplikovať na každú situáciu v živote. Ak človek niečo nesmie, tak potom nasmeruje svoju pozornosť práve na to a napriek zákazu to urobí.

Opäť tu nie je rozhodujúce ani ÁNO, ani NIE. Takto vznikajú pocity viny, ktoré sa budú v tejto podobe stále opakovať. Protimyšlienka k pocitu viny je – nie je nič, kvôli čomu by sme mali mať pocit viny. Všetko je ľudské a ľudským je aj robenie chýb. Chyby sú súčasťou úspechu! Až po mnohých zlyhaniach sa človek môže stať majstrom v tom, čo robí. Platí tu príslovie: „Cvičenie robí majstra!“

Ďalšími možnosťami týchto mentálnych a negatívnych štruktúr je:

2. Brať si veci osobne

Napríklad: Šéf má zlú náladu a kritizuje svoju asistentku. V konečnom dôsledku táto kritika nemá vôbec nič spoločné s asistentkou alebo jej prácou, ale šéf je len „zle“ naladený, pretože je zrejme sám pod tlakom alebo nezvláda svoju prácu. Kritika nie je nikdy osobná a nikdy sa nevzťahuje na daného človeka. Myslíš si, že ak ťa takto niekto kritizuje, tak si zlým človekom. V skutočnosti to však znamená, že človek by sa mal nad to povzniesť a spýtať sa sám seba: „Sú tieto slová vhodné? Má tá zlá nálada naozaj niečo spoločné so mnou?“

3. Škatuľkovanie – posudzovať a odsudzovať seba samého alebo iných

Napríklad si povieš: „To nedokážem. Vždy som bol dobrý v matematike, ale nikdy som nebol dobrý v cudzích jazykoch. Nikdy sa nenaučím po nemecky.“ Alebo si myslíš, že všetci „čierni ľudia“ sú podvodníci, alebo že všetci „bieli ľudia“ sú nemilosrdní a bezcitní. Takéto zovšeobecňovanie vo všetkých možných variáciách vytvára negatívne pocity. Negatívne vzorce sa znovu objavia v emocionálnom správaní – mnohí považujú svoju vlastnú emóciu za meradlo.
Príklad: „Mám pocit, že tento človek je zlý, takže taký aj je.“ Alebo: „Dnes ráno som mal zlý pocit, takže dnes sa určite stane niečo zlé.“

Musíme sa voči takýmto „zlým“ myšlienkovým pochodom brániť a povedať im NIE.

To, že má niekto zlú náladu alebo zlý pocit, ešte neznamená, že sa skutočne stane niečo zlé alebo že sa táto zlá nálada prenesie aj na niekoho iného.
Väčšinou to má úplne iné príčiny, ako napr. to, že človek má príliš málo alebo nedostatok energie, alebo telu chýbajú vitamíny, alebo má príliš málo odpočinku, príliš málo alebo zle spal atď.

4. Myslenie typu „Musím"

Čo človek môže introspekciou (sebareflexiou) odstrániť, je myslenie typu Musím:

„Musím dokázať toto alebo tamto. Musím byť dobrou matkou. Musím to zvládnuť, ak to nezvládnem, tak nie som dosť dobrý a nestojím za nič.“ V tomto živote neexistuje žiadne Musím. Existuje len „Chcel by som“ a / alebo „Urobím všetko, čo je v mojich silách“. Každé „Musím“ alebo „Nesmiem“ vytvára príliš veľké emocionálne napätie, ktoré potom vedie k emocionálnej negativite.

5. Ďalšími myšlienkovými chybami je: „Preháňanie“ a „Zľahčovanie“

Mnoho ľudí si myslí: „Pretože som zažil to alebo ono, nezvládnem toto alebo tamto. Skúšal som to už desaťkrát a aj tak to nevyšlo.“ Alebo: „V práci som urobil chybu a určite ma teraz prepustia.“ Alebo: „Ostatní potrebujú na riešenie týždeň, ja to robím už dva týždne a stále žiadny výsledok.“ Všetky tieto preháňania a podceňovania, vytvárajú opäť negativitu a mali by sme ich pri introspekcii odstrániť.

6. Predčasné závery

Pri týchto negatívnych myšlienkach – predčasných záveroch – sa človek správa ako veštec a myslí si, že dopredu vie, ako to všetko bude. Príkladom je napríklad videnie čiernej mačky alebo piatok 13-teho. Z poverčivosti v zlé veci človek už dopredu rozmýšľa nad tým, že sa stane niečo negatívne. Ešte raz opakujem: Ak sa človek sústredí na niečo negatívne, stačí len v myšlienkach a zameria na to celú svoju pozornosť, privolá si to. Preto je dôležité to pri introspekcii vziať do úvahy a povedať si: „Čo sa ešte nestalo, sa ani nestane. Urobím všetko, čo je v mojich silách a vyťažím z tejto situácie to najlepšie.“

7. Diskvalifikácia pozitívneho

Jedna z najdôležitejších chýb myslenia, ktorej sa treba vyhnúť. Sú ľudia, ktorí majú 100 dôvodov na radosť, ale aj tak si vždy nájdu jeden dôvod, na čo sa môžu sťažovať. Je otázkou vôle, či človek vidí tých 100 dôvodov a teší sa, alebo si z tých 100 vytiahne 1 dôvod, prečo sa netešiť.
V podstate žiadna situácia nie je pozitívna alebo negatívna. Je taká, aká je – ide o to, aby človek z tejto situácie vyťažil pre seba to najlepšie a nezameriaval a nekoncentroval sa na negatívne veci. Najlepším príkladom je pohár vody: Je poloplný alebo poloprázdny? Je oboje! Rozdiel je v tom, aký pocit to vo mne vyvoláva pri pohľade a zameraní sa na tento pohár. Čo ti znie lepšie? Poloplný alebo poloprázdny? Rozumieš?

8. Myslenie typu „Všetko alebo Nič“

Rovnako veľká myšlienková chyba a spôsob preháňania. Príklad: Študent mal vždy známky 1 a 2, ale na dvoch skúškach prepadol. Myslí si, že je nemožný a že celé jeho štúdium nemá zmysel. Toto myslenie typu Všetko-alebo-Nič a len kvôli dvom neurobeným skúškam hneď všetko zahodiť je perfekcionizmus. To neznamená, že sa človek nemá snažiť naplno a robiť všetko takpovediac „perfektne“, mal by ale pochopiť, že nič nie je dokonalé. Existuje veľa známych piesní, ktoré samotní skladatelia nikdy nepovažovali „perfektné“ a „dokonalé“. Väčšinou nemali čas ďalej na nich pracovať. Bez ohľadu na to, čo vytváraš, nedá sa to tak, že to bude v každom bode absolútne perfektné. Človek by sa s tým mal zmieriť, povedať si, že urobil to najlepšie, čo mohol a mal by sa vzdať perfekcionizmu.

9. Prehnané zovšeobecňovanie

Zamilovanú ženu opustí jej partner. Teraz si myslí, že všetci muži sú grázli, myslia len na sex a už nikdy nebude dôverovať žiadnemu mužovi. Pamätaj ale, že správanie druhej osoby nemá s tebou nič spoločné. Ak si bol v partnerstve verný, milujúci a chápavý a napriek tomu ťa partner opustil, potom mi ver, že to nemá nič spoločné s tvojou osobou, ale s tým druhým.

Veľmi dobrou možnosťou a cvičením je mentálne filtrovanie. To znamená, že každý vidí realitu tak, ako ju má vidieť. Ale u každého je tento mentálny filter vyvinutý inak - buď slabšie alebo silnejšie: Existujú ľudia, ktorí cez tento filter vidia len to negatívne, zatiaľ čo iní zase vidia alebo chcú vidieť všetko pozitívnejšie. Žena, ktorá je pekná a múdra, ale nemá vyšportovú postavu a všetci si z nej na telesnej robili srandu, si to vezme príliš k srdcu, a namiesto toho, aby si tieto svoje nedostatky priznala a vylepšila ich, sa už v ničom nebude vidieť ako pekná a múdra. To by však bolo pozitívne mentálne filtrovanie: človek sa nesústreďuje na slabé stránky, ale vyzdvihuje iné dobré veci.

Zoznam všetkých možných myšlienkových chýb, ktoré sa dajú pozorovať pri introspekcii, je myslím nekonečný. Toto sú len niektoré príklady, ktoré sa vo veľkej miere vyskytujú u väčšiny ľudí. Každý by mal byť k sebe čo najúprimnejší, čo je jedným z ťažších krokov pri meditácii, ak chceš robiť pokroky. Nastaviť si zrkadlo, pozrieť sa do neho a pochopiť, prečo človek myslí, ako myslí. Ako môžem tieto negatívne myšlienkové vzorce, ktoré som si vytvoril alebo odpozoroval, odstrániť a nahradiť ich pozitívnymi myšlienkovými vzorcami? Ako ich môžem zmeniť?

Nie je to jednoduché a vyžaduje si to svoj čas. Každý, kto chce dosiahnuť pokrok v meditácii, musí počítať s tým, že si to bude od neho vyžadovať veľa práce. Od tejto práce záleží, či meditujúci robí pokroky. To znamená byť k sebe úprimný a čestný v introspekcii (sebareflexii), a pri vnútornom preskúmavaní alebo zrkadle a pri pozorovaní tejto vnútornej myšlienkovej štruktúry. Pýtať sa, či mi tento vzor myslenia v niečom bráni, alebo či je pre mňa užitočný, alebo či ma zväzuje tak, že sa nemôžem ďalej rozvíjať a nemôžem si užívať šťastné dni.

Pri posledných vysvetlených vzorcoch myslenia, ktoré nás negatívne ovplyvňujú, je dôležité uvedomiť si, že kvôli nim nie je možná žiadna hlboká meditácia, pretože tieto myšlienky sa v nás budú odohrávať a opakovať tak dlho, kým ich človek sám nezastaví a nenahradí ich inými, pozitívnymi myšlienkovými štruktúrami. Bojovať proti tomu nepomôže, ale môžete svoju pozornosť odpútať od týchto myšlienok, upriamiť ju na pozitívne myšlienkové štruktúry a koncentrovať sa na ne tak dlho, až kým nepreniknú do podvedomia.
Príklad: „Smiem robiť chyby, pretože som človek a každá chyba ma posúva ďalej. Nejde o to, koľko chýb urobím, ale o to, koľko sa z nich naučím a či sa zlepším.“

Rozdiel medzi „pitím & fajčením“ a meditáciou

Tu je veľmi veľký rozdiel: Alkohol a Drogy nepomáhajú, ale len potláčajú problémy. Veľa ľudí ich konzumuje, pretože veria, že sú riešením na všetko. Nie je to však tak. Meditácia tiež nezmení situácie, môže však zmeniť vnútorný postoj. Povedzme, že máte doma psa a vyšpiní sa na koberec. Ak naň len položíte ďalší koberec, príčinu to nezmení.

V meditácii sa učíme pustiť veci, ktoré nemôžeme zmeniť, a sústrediť sa na veci, ktoré môžeme zmeniť. Napríklad, niekto prišiel o prácu. Aby sa s tým vyrovnal, berie drogy a začne piť alkohol. Pomôže mu to? Nie, samozrejme, že nie! Len to pod vplyvom drog a alkoholu potláča a na krátky čas na to zabudne.

Naopak pri meditácii si povieme: „Nemôžem zmeniť to, že som prišiel o prácu a preto to prijímam tak, ako to je“.

Môžem si nájsť novú prácu alebo sa ďalej vzdelávať, aby som získal ešte lepšiu prácu. Tým sa problém nevyrieši, ale pre nás to už nebude problém. Meditáciou meníme svoj postoj, rozširuje sa takpovediac náš uhol pohľadu. Je to príležitosť na zmenu, na nový začiatok. Navonok sa nič nezmenilo, ale moja reakcia na to, aby som sa s tým vyrovnal a zlepšil situáciu, je iná. To neznamená, že nič nerobíš! Znamená to zamerať sa na veci, ktoré môžeš zmeniť sám.

Dá sa to využiť vo všetkých oblastiach života, či už ide o zdravie, peniaze alebo aj vzťahy. V tom spočíva rozdiel medzi užívaním drog a meditáciou.

V meditácii pracujem sám so sebou, mením veci, ktoré môžem zmeniť, a púšťam veci, ktoré nemôžem ovplyvniť. Som teda v rovnováhe sám so sebou a mám viac času na iné veci.
Drogami a pitím alkoholu len na krátky moment zabúdaš na problém, no strácaš veľa energie, čo situáciu v konečnom dôsledku len zhorší.

Keď sa cítim zle, idem do sauny alebo na masáž. To by malo predsa stačiť – nepotrebujem žiadnu meditáciu?!

Masáže alebo návštevy sauny sú vonkajšie veci. Meditácia je čisto vnútorná vec. Meditácia neznamená sadnúť si a tupo sa pozerať do sviečky alebo len tak ležať a snívať. Meditácia znamená, že sa ponorím do svojho vnútra, pozorujem svoje myšlienky a v tom lepšom prípade dokážem myšlienky aj zastaviť. Potom pochopím, odkiaľ prichádzajú moje myšlienkové alebo energetické prúdy a ako ich môžem pozitívne nasmerovať.

Do určitého bodu dokážem meditovať aj pri masáži alebo v saune. Pri hlbšej meditácii alebo astrálnom cestovaní to ale nie je možné, pretože na to potrebujem iné podmienky. Buď meditujem v ľahu, aby som mohol stratiť pocit tela a nemusel som sa báť, že spadnem alebo si ublížim. Vo východných krajinách je tradičná pozícia pri meditácii lotosový kvet. Táto pozícia je obľúbená, pretože človek pri meditácii môže aj zaspať a nemusí sa báť, že sa prevráti. Obzvlášť dobrá je pri veľmi hlbokej meditácii.

Okrem toho je meditácia niečo ako vnútorná očista: Sprchovanie a čistenie zubov je čisto vonkajšia očista. Meditácia naproti tomu pôsobí ako vnútorná očista. Pozorujem, aké reakcie mám vo všeobecnosti alebo počas dňa. Prečo reagujem tak, ako reagujem? Pýtam sa, či to môžem zmeniť. To je súčasťou introspekcie.

Samozrejme meditácia má v sebe aj niečo uvoľňujúce a sauna alebo masáž je veľmi dobrou prípravou na meditáciu. Aj počas nich už môžem robiť určité cvičenia. Napríklad si môžem opakovať mantru alebo reflektovať svoje vlastné reakcie: Kedy som reagoval správne a kedy nesprávne, čo môžem nabudúce urobiť inak? Nechávam odísť to, čo nemôžem zmeniť. Urobím si plány a robím to, čo môžem alebo by som mal zmeniť, aby veci mohli ísť lepšie. Tento druh uvoľnenia je veľmi dobrý!

V meditácii nejde v zásade len o uvoľnenie. Ide viac o spoznávanie seba samého. Aby sme si uvedomili, že nie sme len týmto telom, týmito myšlienkami, pocitmi a energiou, ale že sme aj vedomím. Sme niečím, čo sa nazýva dušou. Ide o prácu s vnútrom, jeho ovládanie a nájdenie vnútornej rovnováhy. V tom spočíva najväčší rozdiel.

Pravá cesta k osvieteniu: Príbeh

Jeden muž už dlho hľadal pravú cestu k Bohu. Po nejakom čase stretol svätého muža a ten mu dal nasledujúce inštrukcie:
…Ty si večná božská duša. Musíš spojiť svoju osobnosť, ktorá stojí za tvojim egom a myšlienkami, so svojou večnou dušou, s čiastočkou Boha. Vo svojom vnútri choď v láske a vďačnosti k Bohu a spýtaj sa v meditácii sám seba: „Kto som?" Pozoruj pozorovateľa a spoj sa s ním prostredníctvom lásky! Svoje myšlienky, slová a činy musíš vždy udržiavať v súlade s láskou a vďačnosťou a smerovať svoju pozornosť na večnú dušu!...

Hľadajúci postupoval podľa tohto jednoduchého návodu, ale premohli ho pochybnosti a on si pomyslel: "Znie to veľmi jednoducho..." A nejako sa mu hneď nedarilo všetko splniť. Svätec mi nepovedal všetko..." A tak hľadal ďalej.

Tentokrát nehľadal len pár mesiacov, ale niekoľko rokov. Kto hľadá, nájde! A tak stretol v jednej ďalekej krajine iného svätca. Ten ho však nechcel prijať za svojho žiaka. Po dlhom žobronení ho svätec nakoniec prijal, ale musel mu slúžiť. Slúžil mu 12 rokov. Staral sa mu o dom, záhradu a pripravoval jedlo. Organizoval stretnutia a rituály s ostatnými žiakmi. Bolo to veľmi ťažkých a dlhých 12 rokov.

Potom mu svätý muž povedal: „Osvedčil si sa, čoskoro umriem. Takže ti prezradím tajomstvo!
…Ty si večná božská duša. Musíš spojiť svoju osobnosť, ktorá stojí za tvojim egom a myšlienkami, so svojou večnou dušou, s čiastočkou Boha. Vo svojom vnútri choď v láske a vďačnosti k Bohu a spýtaj sa v meditácii sám seba: „Kto som?" Pozoruj pozorovateľa a spoj sa s ním prostredníctvom lásky! Svoje myšlienky, slová a činy musíš vždy udržiavať v súlade s láskou a vďačnosťou a smerovať svoju pozornosť na večnú dušu!...

2 mnísi a mladá žena.

Dvaja budhistickí mnísi išli do druhého kláštora na špeciálnu meditáciu. Obaja prišli k rieke, ktorú museli prekročiť, ale most bol zbúraný. Nezostávalo im nič iné, len sa prebrodiť cez vodu. Na jednom mieste to bolo možné, tam, kde bola voda síce veľká, ale nie až taká hlboká...

Na brehu stála mladá žena. Chcela prejsť cez rieku, ale nemala odvahu a zrejme ani dosť síl na to, aby sa došla na koniec druhého brehu. Starší mních nevenoval žene žiadnu pozornosť, keďže v kláštore bolo zakázané dotýkať sa žien alebo sa na ne dlho pozerať.

Mladší mních však videl beznádej ženy a spýtal sa, či jej môže nejako pomôcť. Poprosila ho o pomoc, a tak mladší mních zobral ženu do náručia a preniesol ju na druhý breh. Na druhom brehu sa mu mladá žena poďakovala, poprosila ho o požehnanie a potom obaja mnísi pokračovali ďalej.

Cesta do druhého kláštora bola dlhá, ale obaja mnísi sa ponáhľali mlčky. Keď obaja dorazili do druhého kláštora, pred začatím meditácie sa starší mních prihovoril tomu mladšiemu:

Uvedomuješ si, že máme zakázané pozerať sa na ženy, ešte k tomu na také mladé ženy, nieto sa s nimi rozprávať alebo sa ich dotýkať?

Ja som mladú ženu nechal na druhom brehu... Ty ju ešte stále nesieš vo svojej hlave?

Veľmi často za nami ľudia prichádzajú s otázkou: Prečo nepociťujem žiadne zmeny, keď sa venujem meditácii? Robím niečo v zásade zle?

Na začiatku je dôležité, aby ste meditovali a modlili ste sa pravidelne. Modlitba znamená, že sa rozprávam s Bohom a v meditácii počúvam Boha. Problém s tým, že ľudia po mnohých rokoch meditácie nedosiahli alebo nezažili nič zvláštne, je spôsobený neustálym očakávaním a tým, že meditácia je vnímaná až príliš ako jednoduchá mentálna technika.

Rovnaké je to aj s jogou. Ale slovo joga znamená „spojenie“: Spojenie medzi individuálnou dušou človeka a božským. Rovnaké je to aj s meditáciou: Pokiaľ koncentračné cvičenia nie sú spojené s dostatočnou duchovnosťou a chýba silná túžba po oslobodení vlastnej duše, zostáva každá meditácia len jednoduchou technikou. Na tejto technike nie je v podstate nič zlé, ale ak chce ísť niekto naozaj hlbšie, potrebuje sa viac sústrediť na svoju dušu a príslušné techniky (napr. meditácia s lotosovým kvetom, koncentrácia na mantru alebo na slová láska a dôvera (viera)).

Väčšina ľudí začína meditovať z toho dôvodu, že niečo očakávajú a želajú si vidieť alebo zažiť niečo konkrétne. Možno komunikovať s anjelom alebo s nejakým zosnulým alebo zažiť astrálnu cestu, ale problémom v týchto prípadoch je to, že to ide vždy len jedným smerom - a to von. Tieto túžby sú porovnateľné s túžbami po aute, dome alebo peniazoch. Nechcem povedať, že by si nemal alebo nesmel mať takéto priania, určite takéto priania mať môžeš a to je úplne v poriadku. Ale musíš si uvedomiť: To je moje prianie, to chcem dosiahnuť a tam by mala smerovať moja cesta.

Ak podvedomiu nie je jasné, čo vlastne chceš a prečo to chceš, nedosiahneš to... ale prečo sme my ľudia vlastne tu? Najvyšším cieľom nie je niečo, čo si vyžaduje čas, alebo niečo, čo dosiahneme – povedzme, že dosiahneme slávu... to je pekné, ale keďže každá medaila má dve strany, získame aj závistlivcov a nepriateľov! Naše bohatstvo si ani nebudeme môcť vziať so sebou do nového sveta. Môžeme získať určité schopnosti, ale skutočne nás tieto schopnosti privedú bližšie k Bohu? To je pohľad, ktorému v dnešnej dobe veľa ľudí nevenuje pozornosť.

Je v poriadku začať s meditáciou ako jednoduchou technikou: Pozorujem svoj dychu, predstavujem si svetlo, ktoré ku mne prichádza, alebo lotosový kvet rastúci v mojom solárnom plexe. Túto meditáciu veľmi odporúčam. Ak tu však nie je silná túžba dosiahnuť nekonečno, všetko zostane len na povrchu a budeme sklamaní. Vo všetkých svetových náboženstvách sú opísané veľké duše (mágovia, svätci), ktoré sa podieľali na rôznych zázrakoch. Napríklad Budha, Krišna, Ježiš, Mohamed… Tieto zázraky vychádzajú z našej duše, ktorá je súčasťou Božského zdroja! Aby si mohol dušu skutočne zažiť a dosiahnuť ju, musíš sa každý deň oslobodiť od všetkých negatívnych myšlienok a pochybností – len tak aktivuješ a dosiahneš svoje vnútorné sily.

Tieto skúsenosti môžeš získať len vtedy, ak máš v sebe potrebnú motiváciu. Správna motivácia je: Chcem dosiahnuť moju vlastnú dušu, chcem dosiahnuť nekonečno a nevenujem pozornosť negatívnym myšlienkam. Nerobím to len pre seba, ale aj pre dobro mojich blízkych.

Budha by nikdy nedosiahol spasenie, keby nemeditoval s hlbokou túžbou pomôcť svojim blížnym a iným bytostiam. Keby to robil len pre seba a svoje ego, nikdy by tento stav nedosiahol. Vďaka svojmu čistému srdcu a vedeniu od veľkého Majstra Šambaly dosiahol múdrosť a schopnosti. Všetci svätí hovoria, aby sme sa modlili, ale čo dnes znamená neustála modlitba?

Eckhart Tolle hovorí, že by si mal byť Tu a Teraz – bez myšlienok. Zameraj svoju pozornosť na to pozitívne, na to večné v tebe. Snaž sa dosiahnuť spásu svojej duše a všetko ostatné ti bude dané. Ale ak chceš dosiahnuť čokoľvek iné (materiálne), napríklad mať viac peňazí a pod., výsledkom bude, že sa zamotáš do svojej vlastnej ilúzie.

V čom urobili chybu ľudia, ktorí nič nedosiahli? Neboli k sebe dostatočne úprimní!!! Neboli dostatočne sebakritický k negatívnym myšlienkam a pocitom. Pretože kontrola negatívnych myšlienok a pocitov je začiatkom veľmi hlbokej meditácie a tiež začiatkom schopnosti dosiahnuť veľké veci. Preto je introspekcia a sebareflexia taká dôležitá!

7 dní v tme

Technika pobytu v tme, ktorá je popísaná nižšie, nie je vhodná pre začiatočníkov. Napríklad aj samotná Darinka sa stretla s jednou pani, ktorá bola tiež v tme a bol to pre ňu neskutočne stresujúci a negatívny zážitok. Je to podobné, ako keď ide človek do fitness centra a chce hneď zdvihnúť 200 kg. Činka ho rozmliaždi.

Táto technika je vhodná len pre ľudí, ktorí pravidelne meditujú minimálne tri roky. Je to iba približný čas, ktorý môže byť kratší, ako aj dlhší. Závisí to od toho, ako hlboko daný človek ide. Ďalej je táto technika vhodná iba pre ľudí, ktorí sa vyhýbajú alkoholu, cigaretám a drogám. Ak si niekto raz za mesiac zapáli cigaretu alebo vypije po jedle jeden pohár vína alebo šnapsu, tak to nie je problém. Ale pokiaľ niekto svoje psychické alebo fyzické problémy rieši alkoholom alebo sa dokáže uvoľniť alebo zabaviť len s pomocou alkoholu, potom táto technika nie je vhodná.

Táto technika je ďalej vhodná iba pre ľudí, ktorí majú upravenú aj stravu. To znamená, že sa stravujú zdravo, vyvážene a idú vegetariánskym smerom. Nemusia byť vyslovene vegetariáni, ale je lepšie, ak sú. Technika nie je vhodná ani pre ľudí, ktorí majú psychické problémy a ľahko upadajú do depresie. Duchovne vyvinutý človek by mal byť odolný voči stresu a problémom a mal by ich vedieť pozitívne riešiť. To isté platí aj pre minulé životy. Existujú rôzne techniky, ako sa dostať do minulých životov, ale tiež to nie je vhodné pre začiatočníkov. Ak daný človek nedokáže vyriešiť svoje problémy v tomto živote, tak aj poznanie jeho minulých životov mu môže len priťažiť.

Napríklad: Niekto má zlý vzťah s rodičmi. Ide do minulých životov a tam sa mu ukáže, že jeho mama ho v jednom minulom živote otrávila a v nejakom ďalšom živote ho otec predal. Jeho psychický problém s rodičmi bude ešte väčší.

Ak si však daný človek prečítal stovky duchovných kníh, roky pravidelne medituje, zdravo sa stravuje a je psychicky a fyzicky stabilný, potom je to pre neho veľmi vhodná technika na to, ako ísť hlbšie.

Ak začínaš s meditáciou, klikni TU!

Výhody pobytu v tme:

Pobyt v tme je veľmi vhodný na niekoľko vecí:

1. Ujasnenie si cieľov a vnútorných pohnútok – to znamená ujasniť si, aké ciele mám v telesnej, duševnej, duchovnej, pracovnej a vzťahovej oblasti. Je potrebné položiť si otázku, prečo mám tieto ciele a pýtať sa stále znova a znova: Prečo? Prečo? Prečo? Väčšina ľudí nemá jasne stanovené ciele, a ak ich aj má, tak už vôbec nemá jasno v tom, prečo. Adept by mal ísť do hĺbky, ktorá sa dotýka duše jeho osobnosti, karmy a uvedomuje si prepojenie seba, svojich cieľov a všetkého živého aj neživého. Osvietenie, rovnako ako aj veľké fyzické, či finančné zmeny v živote, je možné dosiahnuť len vtedy, ak to človek nerobí len pre seba (napríklad Budha alebo Milarepa), prípadne pre svoju najbližšiu rodinu.

Pobyt v tme je potrebné brať ako smrť svojej starej osobnosti a zrodenie novej osobnosti!

Treba sa pozrieť na svoj doterajší život, a to nielen zo svojho pohľadu, ale aj z pohľadu iných ľudí. Na to je potrebné vzdať sa pri pobyte svojho ega!

2. Zlepšenie citlivosti – je potrebné pozorovať svoju myseľ: Kto je ten, kto myslí? Odkiaľ pochádzajú podnety k môjmu konaniu? Kto je ten, kto má strach, nudí sa alebo má vízie? Pred pobytom odporúčame prečítať si aj tento článok: 5 vnútorných hlasov. Pokús sa priradiť k jednotlivým elementom a čakrám rôzne emócie a myšlienky a ovládnuť ich podľa pokynov. Je potrebné byť úplne v TU a TERAZ!

3. Nadviazanie kontaktu s jednotlivými elementmi a bytosťami za účelom získania nových poznatkov.

4. Nadviazanie kontaktu so svojím anjelom strážnym, prípadne so Strážcom prahu, premôcť ich a spriateliť sa s nimi. Vydať sa potom s nimi na astrálnu cestu! Strážca prahu sa objaví v podobe, ktorá danému človeku naháňa strach (väčšinou vo forme veľkého pavúka alebo hada). Človek sa s ním musí spriateliť a ukázať mu svoju silu a odvahu.

5. Zrodenie novej osobnosti – keď si po nejakom čase človek ujasní, čo chce, prečo chce a na čo to chce, stále sa pýta PREČO, PREČO, PREČO, tak potom sa odporúča pridať k tomu aj motiváciu pomoci iným ľuďom. Je vhodné predstavovať si seba samého ako novú, lepšiu verziu svojho Ja a stotožniť sa s touto novou predstavou. Predstavuj si teda, čo robíš, ako to robíš a prečo to robíš.

TU si môžeš prečítať viac: Osobná skúsenosť od Darinky: 7 dní v tme.

TU si môžeš prečítať viac o Darinke!

Meditácia pri východe slnka a spojenie sa s božstvom

Pri meditácii je veľmi dobré vstať pri východe slnka a potom 30 minút meditovať. Najlepšie je aj zaspievať si mantry a až potom začať meditáciu v tichosti. Nezáleží na tom, ktorú mantru si vyberieš. Tu je aj odkaz k elementom, kde sa ich naučíš ovládať.

Potom si môžeš zase ľahnúť spať, ale tento spánok už nebude taký hlboký a bude relatívne krátky. Tým, že spánok už nie je taký hlboký, môžeš trénovať astrálne cestovanie. Neustálym prebúdzaním a zaspávaním môžeš lepšie precítiť prechod medzi svetom snov a reálnym svetom.

Ďalšou technikou je predstaviť si svoje lepšie Ja, pri ktorom si predstavíš všetky možné aspekty toho, akým človekom by si chcel byť. Predstav si, čím by si chcel byť. Predstav si, čo chceš dosiahnuť. Potom sa môžeš spojiť s touto predstavou. V budhizme a hinduizme existujú rituály na uctievanie božských vlastností. Pritom si predstav, že tieto božské aspekty sú prítomné aj v tebe samom a že ich môžeš prebudiť a spojiť sa s nimi. Táto technika je vhodná naozaj len pre pokročilých, pretože pri začiatočníkoch môže dôjsť ku skresleniu reality. Nebolo by totiž dobré, keby si niekto predstavil, že je Superman, a aj by sa tak správal. Človek nesmie stratiť kontakt s realitou. Ide skôr o vnútorné vlastnosti, charakterové vlastnosti a prácu.

Meditácia o prázdnote

Pri tejto meditácii musí zaniknúť akýkoľvek rozdiel medzi meditujúcim a predmetom meditácie. V tejto jednote sa človek snaží uvedomiť si a prežiť to, že všetko je energia. Všetko je vibrácia. Medzi nami a čímkoľvek iným nie je žiadny rozdiel, pretože všetko je energia a vedomie, ktoré sa vyvíja. Táto technika je veľmi dôležitá, ale pomôže iba vtedy, ak je na to daný človek karmicky pripravený a urobil veľké pokroky v introspekcii! Môžem si povedať: Ja som svetlo, energia a vedomie.

Ďalšou úrovňou je to, keď ten, kto sa sústredí, predmet jeho sústredenia a proces sústredenia sú v jednote (len pre veľmi pokročilých!). Pozorovaným objektom je v tomto prípade samotné naše vedomie; má sa zjednotiť s procesom pozorovania a so samotným pozorovateľom. Najskôr v mysli, potom v pocitoch a nakoniec v duchu. Toto je priama cesta k bezmyšlienkovému stavu a vyšším sféram!

Ako sa oslobodiť od svojho ega? Zbavíš sa potom všetkých svojich chcení, prianí a túžob?

Ak sa človek zbaví všetkých svojich želaní, tak prestane existovať. Takže želania musia existovať, len sa postupne premieňajú zo sebeckých na nesebecké želania. Želania samé o sebe teda nezmiznú, ale motivácia k týmto želaniam je iná.

Napríklad: Niekto chce mať veľký dom. Pokiaľ ho chce mať iba preto, lebo sa chce ukázať alebo chce byť lepší ako jeho sused, tak je to egoistické želanie. Takéto želanie mu neprinesie šťastie. Ak by však povedal, že chce vybudovať nejaké pekné centrum, kde by mohli ľudia meditovať a dozvedieť sa niečo viac o vegetariánskej (vegánskej) strave, tak je to síce to isté želanie, ale má úplne inú motiváciu. A táto motivácia je nesebecká.

To, či je motivácia sebecká alebo nesebecká je samozrejme vždy veľmi individuálne a každý si toto zrkadlo musí nastaviť sám. Sebeckých želaní sa človek zbaví tak, že pochopí, kto je. To znamená, že pochopí: „Ja som duša.” Z pohľadu duše majú potom tieto želania už inú štruktúru. Samotné želanie zostáva, ale je tu už iná motivácia. Budha nepotreboval žiť, nemusel sa ukázať, ale jeho motivácia žiť bola v tom, že získal určitú energiu a poznanie a chcel to odovzdávať ďalej.

Ďalší príklad: Niekto sa chce inkarnovať, pretože ešte niečo nedosiahol, ešte nebol milionárom – toto želanie je sebecké. Niekto iný sa inkarnuje, chce byť milionárom, pretože chce pomôcť tomuto svetu – napríklad chce poskytnúť deťom, ktoré sú v detskom domove vzdelanie. Alebo chce napísať knihu o tom, že existuje astrálny svet. Ide tu o ten istý milión, ale motivácia za ním je úplne iná. V prvom prípade ide o egoistické želanie a daný človek bude nešťastný, keď sa mu to nepodarí splniť, pretože jeho ego niečo nedosiahlo. Rovnako tak bude tento človek nešťastný aj vtedy, keď dosiahne svoj cieľ, pretože je prázdny a nič neprináša. Druhý človek bude stále v pohode, pretože sa bude vždy pýtať: „Urobil som všetko pre to, aby sa to podarilo?” Ak je odpoveď: „áno”, tak bude v pohode.