Marion Daghan-Malenky

Marion Daghan-Malenky: Dokonca ešte aj dnes, mnoho rokov po tom, čo nás môj svokor predišiel do večnosti, si stále pamätám na práve túto jednu ružu. Pre mňa to bolo znamením, že dobre dorazil. Tak nám to sľúbil. A ja som nekonečne vďačná za takých láskyplných ľudí ako on a za to, že som ich mohla sprevádzať aspoň na kúsku ich života. A predsa som sa neustále pýtala samej seba, prečo. Prečo milý Boh, prosím povedz mi, prečo tu nesmeli zostať? Prečo to musím všetko znášať, keď to zakaždým stratím? Avšak už čoskoro som dostala odpoveď.

Moje sny boli čím ďalej tým viac intenzívnejšie, a moja túžba cestovať bola stále silnejšia, bolo to, ako keby ma niekto volal. Ale komu som to mala povedať, aj tak by mi nikto neveril. Tak som trávila veľmi veľa času s mojimi starými rodičmi. Keďže som bola ešte veľmi mladá, moje deti často trávili čas u svojich starých rodičov. S mojou priateľkou sme sa veľakrát rozprávali o tom, kedy teda konečne podnikneme našu cestu, ktorú sme plánovali už predtým v domove. Ale kým sme ju mohli naozaj uskutočniť, malo prejsť ešte niekoľko mesiacov.

Medzitým som sa musela vysporiadať s ďalšou stratou. Jedného dňa prišiel telefonát od mojej tety, že moju babičku zobrali do nemocnice, a ona krátko po prevoze umrela. Zrútil sa mi celý svet, moja babička, moja poradkyňa, a moja utešiteľka tu už viac nie je, prečo len? Prečo ma len museli opustiť všetci ľudia, ktorých som milovala? Jediný deň všetko zmenil a už zase nič nebolo ako predtým. Nedokázala som to pochopiť, kričala som a plakala, hádala som sa s Bohom, a obviňovala som ho. Ako to len mohol dopustiť? Často som si myslela, že viac sĺz už nemám, ale tento deň mi ukázal, že som ich mala ešte dosť.

Ako môžete vidieť a čítať, viem veľmi dobre, čo znamená bolesť. A veľmi dobre poznám aj vnútorný zmätok a pocit osamelosti. No musela som pochybovať aj o viere a nádeji, ale prečo?

Marion Daghan-Malenky: Po smrti mojej babičky som začala pracovať v zariadení opatrovateľskej služby. Túžba pomáhať iným ľuďom a priniesť im trošku svetla, bola vo mne stále silnejšia. Kontakt s dušami, ktoré boli už dlhé roky v kóme a pozorovanie toho, čo oni cítili a videli pri odchode z tohto sveta, ma opakovane utvrdzovalo v tom, že som si zvolila správne svoju cestu. Spomínam si na jednu pacientku, ktorá tam už štyri roky ležala v stave, v ktorom už nebola schopná žiadnej komunikácie v čase, keď som sa o ňu mohla starať. Vždy, keď som vstúpila do jej izby, reagovala tým spôsobom, že sa začala náhle modliť "Otčenáš". Ja som ju objala a snažila som sa ju s pár láskavými slovami utešiť, aby nadobudla pocit, že nie je sama.

Jedna ďalšia pacientka mala veľmi silné bolesti, keď sa jej už len niekto dotkol. Mala veľmi veľký strach, ale akonáhle počula môj hlas, tak sa jej rozžiarila celá tvár, ostatné sestričky poslala preč, a vyžiadala si, aby mala pri sebe "svojho bieleho anjela". Takáto neuveriteľná vďačnosť sa vrátila od týchto ľudí, keď im človek prejavil čo len trošku náklonnosti. Mnohí z nich nedostali ešte ani raz návštevu od svojich príbuzných. Boli jednoducho odvrhnutí, a boli pre nich len príťažou.

Spomínam si aj na veľa situácií pri umierajúcich. Predstavte si, že stojíte v tejto miestnosti a zrazu máte pocit, že sa tu niečo odohráva, že to už viac nedokážete ovládať. Umierajúci človek sa náhle začína rozprávať pre vás s neviditeľnými ľuďmi, ukazuje rukami na nejaký bod v priestore, aby vám vysvetlil, kde táto pre vás neviditeľná osoba stojí. Lapajú potom rukami, na perách sa im zjaví úsmev a vy cítite, že tu vyčíňa sila, z ktorej vám naskakuje husia koža. Veľmi zvláštna situácia sa odohrala potom, ako zomrela jedna ďalšia pacientka. Už dávnejšie ju odviezol pohrebný zriadenec, keď sa zrazu z ničoho nič začali dvere samé od seba otvárať a zatvárať.

Toto všetko sú zážitky, ktoré ma znovu a znovu utvrdili v tom, ísť ďalej a ďalej po mojej duchovnej ceste.

To vám napíšem neskôr…

Marion Daghan-Malenky teda zažila na svojej životnej ceste veľa osudových rán, ktoré ju posilnili na duchu a vďaka tomu sa dnes stala tou, ktorou je.

Vždy existuje cesta k Svetlu! Na každý problém existuje riešenie!