Ďakovné listy od klientov

E-mail: Zážitok blízkej smrti

Takže tak, pani Daghan, poviem to ako laik, ktorý zažil niečo neuveriteľné. Pričom predpokladám, že nebudete vôbec prekvapená.

Predtým: Našli ma vo vani, stratil som 4 litre krvi, mal som pulz 32, teplota tela bola tiež taká istá. Podľa lekárov by som musel byť v mojom veku -vtedy už XX-krát mŕtvy. A zomrel by som, ale...

V XXX som odišiel z domu v XXX a cestoval som vlakom do XXX. Musel som sa stretnúť s XXX. SMS si nechcela písať, asi si všimla, že som mlel z posledného. Vtedy nemala žiadny vzťah, no nevedela so mnou stráviť ani jediný večer, mala strach z mojej náruživosti, ktorá v tomto prípade spôsobovala bolesť. Keď sa na to spätne pozriem, tak jej rozumiem. Ale vtedy ma to zničilo. Ona bola slobodná a nechcela sa so mnou stretnúť..!

Po jej odmietnutí, som sedel v XXX na XXX, v jeden letný večer, pozeral som sa do vody a bol som si istý tým, že XXX už nikdy nepríde. Cítil som, že môj život v tejto situácii nemá zmysel. Okolo 21.00 som prišiel do nejakého hotela v okolí a objednal som si izbu. Napustil som si vodu do vani, otvoril som si pivo, vybral som z vrecka žiletky, ktoré som tam nosil so sebou už celé mesiace. Dodali mi odvahu, pretože mi sľubovali iné východisko.
Posadil som sa do teplej vane, so spodným prádlom -to nebolo správne, ako mŕtvy som nechcel vyzerať zle, ale napriek tomu som sa neponoril pod vodu vo fáze bezvedomia- vypil som moje pivo, zarezal som si asi 10 cm do tela a čakal som. Keďže som mal pred dva a 1/2 rokom srdcový infarkt a odvtedy som mal riedku krv, striekala tak, ako som predpokladal. Odkväcol som. Po troch hodinách som sa prebudil v studenej krvou zaliatej vani, zľakol som sa, dopustil som si teplú vodu a opäť som si zarezal do tela. Znovu striekala.
Takže tak, pani Daghan, poviem to ako laik, ktorý zažil niečo neuveriteľné. Pričom predpokladám, že nebudete vôbec prekvapená.

Predtým: Našli ma vo vani, stratil som 4 litre krvi, mal som pulz 32, teplota tela bola tiež taká istá. Podľa lekárov by som musel byť v mojom veku -vtedy už XX-krát mŕtvy. A zomrel by som, ale...

V XXX som odišiel z domu v XXX a cestoval som vlakom do XXX. Musel som sa stretnúť s XXX. SMS si nechcela písať, asi si všimla, že som mlel z posledného. Vtedy nemala žiadny vzťah, no nevedela so mnou stráviť ani jediný večer, mala strach z mojej náruživosti, ktorá v tomto prípade spôsobovala bolesť. Keď sa na to spätne pozriem, tak jej rozumiem. Ale vtedy ma to zničilo. Ona bola slobodná a nechcela sa so mnou stretnúť..!

Po jej odmietnutí, som sedel v XXX na XXX, v jeden letný večer, pozeral som sa do vody a bol som si istý tým, že XXX už nikdy nepríde. Cítil som, že môj život v tejto situácii nemá zmysel. Okolo 21.00 som prišiel do nejakého hotela v okolí a objednal som si izbu. Napustil som si vodu do vani, otvoril som si pivo, vybral som z vrecka žiletky, ktoré som tam nosil so sebou už celé mesiace. Dodali mi odvahu, pretože mi sľubovali iné východisko.
Posadil som sa do teplej vane, so spodným prádlom -to nebolo správne, ako mŕtvy som nechcel vyzerať zle, ale napriek tomu som sa neponoril pod vodu vo fáze bezvedomia- vypil som moje pivo, zarezal som si asi 10 cm do tela a čakal som. Keďže som mal pred dva a 1/2 rokom srdcový infarkt a odvtedy som mal riedku krv, striekala tak, ako som predpokladal. Odkväcol som. Po troch hodinách som sa prebudil v studenej krvou zaliatej vani, zľakol som sa, dopustil som si teplú vodu a opäť som si zarezal do tela. Znovu striekala.

A potom sa stalo to, čo sa často dočítate. Vystúpil som von zo svojho tela, videl som sa zhora, ako ležím vo vani, samozrejme nereálne, pretože voda bola znovu čistá a ja som bol nahý. A ja som sa stále vystupoval ďalej von z toho tela. Zrazu sa mi otvorilo moje telo, od hlavy až po päty. V ňom ležala XXX, bola nahá a vystierala ku mne ruky jednoducho tak, že som nebol schopný ďalej sa od nej vzďaľovať. Nešlo to, nemohol som od nej preč, nemohol som k nej prehovoriť, chcel som bližšie k nej, ani to sa však nedalo. Zostalo to tak. Hľadela na mňa s vystretými rukami, ako som už opísal, akoby hovorila: “Zostaň, poď ku mne."

Potom som počul hlas. “Máme ho". 09 ráno, lekárka ma oživila, o 12 hodín neskôr, potom na pohotovosti. O šesť dní neskôr som bol znovu v práci, veľmi slabý, s výhovorkou, že sa mi to stalo pri prenášaní sklenenej vitrínky u kamaráta, keď som mu pomáhal so sťahovaním. Všetci mi verili, lebo v práci som silný človek, som dobrý vodca a kolegyne a kolegovia by odpadli, keby mali tušenia o mojom vnútornom živote.

XXX som o tom rozprával raz pri čaji. Vzala to pokojne a povedala len "nemohla som ťa nechať odísť..."

Od XXX má opäť iný vzťah a ja som ju od januára do apríla 2014 chcel nenávidieť, chcel som sa pomstiť, až kým som nezistil, že to nedokážem. Tiež som jej povedal to, že cítila, že mala predo mnou strach. Aj o tomto som jej rozprával, cítila to, mala zo mňa strach. No to je už minulosť, o tom ma pevne uistila. Prečo – to viete Vy, pani Daghan, najlepšie. Bolo to jej dielo. Spätne za to ďakujem.

Je to šialený príbeh, možno dokonca aj pre Vás? Máte pravdu, mám veľmi fatalistický postoj k životu. A vy ste ma tiež presvedčili o tom, že to musím zmeniť a verím, že mi pri tom môžete pomôcť. Preto som ani nemusel dlho rozmýšľať. Hoci sa práve nekúpem v peniazoch, moja žena a náš syn ešte stále žijú v našom dome a ja ich veľkoryso financujem, no môžem si to dovoliť. Túto časť o peniazoch spomínam len preto, lebo chcem ukázať, že XXX je a ostane mojím veľkým cieľom a Vy, pani Daghan, ma udržiavate v nádeji, že ho dosiahnem. A aj keby to nevyšlo, viem, že ste urobili všetko, čo sa dá. Aj za to vám ďakujem.

Milý pozdrav