Boh je určitý bod, z ktorého všetko vzniká a z ktorého všetko vychádza. Dá sa opísať rovnako ako duša. To znamená ako vedomie, svetlo, láska, radosť a ako inteligencia. Všetko, čo existuje, existuje na základe nejakých protikladov. To znamená: Svetlo nemôže existovať bez tmy. A zvuk nemôže existovať bez ticha. Na to, aby tieto protiklady existovali, musí existovať aj nejaký bod, z ktorého tie protiklady vznikajú a do ktorého sa znovu môžu vrátiť.

Je to niečo ako bod nula v matematike. Na to, aby jednotka mohla existovať, musí existovať aj protiklad jednotky, teda mínus jednotka a musí existovať nula. To znamená bod, z ktorého začíname. Ale nula nemá žiadne protiklady. Je to východiskový bod. A tak sa dá popísať aj Boh. Je to niečo, čo je mimo protikladov. Rovnako ako bod nula. Teda, jednotka má vždy protiklad mínus jednotku a stovka má vždy protiklad mínus stovku, ale nula nemá žiadne protiklady. Je to teda počiatočný bod. A presne tak môžeme popísať aj Boha.

Človek je bytosť, ktorá má možnosť určité veci pochopiť, čo sa týka Boha a vyššieho zmyslu. To znamená, že je schopná dostať sa na vyššiu úroveň a spojiť sa s týmto vyšším vedomím. My ľudia hráme akoby takú hru. Boh je ako papier a ten papier, keď sa roztrhne na menšie kúsky, tak ľudia sú tie menšie kúsky toho papiera. Ten menší kúsok papiera je ale rovnaký, ako ten celý papier. A to hľadanie Boha v podstate znamená, že tie kúsky papiera sa znovu spoja s tým pôvodným papierom alebo, ako keď sa kvapka vody spojí s morom. Existuje o tom jeden pekný príbeh - ”Príbeh osvietenia: Ako sa kvapka vody spojí s morom”.

Ľudia ako keby pomaly zabudli na to, že sú za jedno s nejakým vyšším celkom a ten proces osvietenia alebo aj rozvoja osobnosti v podstate znamená, to znovuspojenie sa s vyšším Ja, vyššou inteligenciou, vyšším vedomím a vedomím všetkého.

Boh sa odráža vo všetkých náboženstvách. Lenže náboženstvá boli prinášané na tento svet v rôznych kultúrach rôznymi ľuďmi. A v každej kultúre bolo dôležité niečo iné. A potom ako tieto veľké veci boli ľuďom povedané, tak vždy sa to nejakí králi alebo tí, ktorí boli práve pri moci snažili trošku prikrášliť tak, aby to vyhovovalo tej určitej politickej situácií, v ktorej sa to náboženstvo zrodilo. Ale koniec koncov majú všetky náboženstvá jeden zdroj. Je to podobné ako s Mesiacom.

“Keď za peknej mesačnej noci rozložíte do záhrady 20 rôznych nádob a nalejete do nich vodu, jedná tá nádoba môže byť veľká a druhá malá, ale v každej nádobe sa bude odrážať Mesiac. A človek, keď sa pozrie na týchto 20 nádob s vodou, tak môže povedať, že existuje 20 Mesiacov. Ale keď sa pozrie hore na oblohu, tak pochopí, že Mesiac je len jeden a odráža sa v každej nádobe.”

A podobne je to aj s náboženstvami. Takže v každom náboženstve sa nachádza nejaký kúsok pravdy, ale aj nejaký kúsok klamstva, ktoré tam potom dodatočne dali nejakí ľudia, ktorí sa snažili to náboženstvo organizovať.

V priebehu ľudského vývoja existovalo mnoho vysoko vyvinutých ľudí, ktorí vedeli tieto poznania neskutočne dobre prenášať do života. Títo ľudia sú do dnešnej doby uznávaní ako bohovia. Ale neboli to bohovia ako takí, ale v podstate to boli ľudia na veľmi vysokej duchovnej úrovni, ktorí božskú inteligenciu, silu a lásku vedeli veľmi dobre používať. Ako napríklad Krišna, Ježiš, Buddha, Sai Baba, Loco, Erzulie a mnohí iní významní ľudia.

Foto © Pavol Malenky, Marion Daghan-Malenky, Daghan-Malenky GmbH Foto © istockphoto.com / pmalenky / arkira